"Mačarčina" prišla na pretras u "hrnka", tak som tam pridal toto:
Pán Jozef, dobre ste postrehol, že kwätjlj je z iného slovníka (cca 80 ročného), a teda má inú ("starosvetskú") transkripciu, ale je to to mansijské/vogulské koät́ǝĺ.
Pán Jozef, ja som sa chystal naučiť po maďarsky, aby som si mohol prečítať knihu odrodilca Ľudevíta Kossútha (košút je slovenské pomenovanie vykastrovaného capa - pôvodné znenie bolo "kozút") pôvodom z Košútov pri Martine (dnes mestská časť Martina), o ktorom sa mal jeho strýko, podporovateľ Štúra, vyjadriť, parafrázujem: Keby som bol vedel, čo z toho šteňaťa vyrastie, tak by som ho bol utopil.
Nuž, ale keď platí ono "človek mieni, ...", tak sa stalo, že prišiel pre kapitalizmus príznačný boj o holé prežitie, ktorý zhatil veľa mojich plánov, ale aj tak som sa dopracoval k poznaniu, že pannóski / bahnónski / blatenskí / mo(k)ravskí / močarskí Sloväni podľahli odnárodňovaciemu mocenskému tlaku zo strany tých "ušľachtilých", ktorí sa začali hanbiť za svoj "neurodzený otrocký" (a sice, kto vybudoval Atény, Rím, ... ?) pôvod a začali "vykopávať" svoj "veľmi urodzený" (mimochodom, anglické gentleman = ten urodzený) húnsky pôvod. A tak dajaký horlivec "skočil po spoločenskej objednávke" a našiel v dajakej zabudnutej kumánskej (komijskej ?) dedine pár tisíc slov pôvodom od Uralu (Huralu ?), ktoré ďalší odrodilec František Kazinczy "pokazil" do modernej podoby s dotvorením cca 10 000 slov - veď ďalší radobyhún Šándor Petőfi, pôvodne Alexander Petrovič, by nemal do čoho preložiť svoje slovenské básne, za preklad ktorých dostal šľachtický titul, ako sa nedávno vyjadrila jeho slovenská prapríbuzná.
Pán Jozef, keďže sa mne pošťastilo dostať ku kompletnej tzv. gótskej slovnej zásobe porovnanej so slovnou zásobou ostatných tzv. germánskych jazykov, tak opúšťam tému „mačarčina kalvínska umelina“ (mimochodom, dakde som čítal, že jej gramatika akoby „vypadla z oka“ hebrejskej gramatike) a prechádzam ku „GÓJčine“ (predchodkyni? jazyka jidiš), ktorá bola „vyfabrikovaná“ ako tajná reč obchodníkov na území Chazarskej ríše, v ktorej „si povedali“ dačo ako: Nebudú nás biť zo západu kresťania a z východu moslimovia, keď sa staneme „židmi“. (O tom, že jazyk jidiš, je pôvodne tajným jazykom obchodníkov Chazarskej ríše (nie len), píše hlavne Paul Wexler, napr. tu:
academic.oup.com/gbe/article/8/4/1132/2574015