Nepoznaná História

Otázky okolo pôvodu cínu z doby bronzovej a našeho územia sú stále otvorené!
Tie som kládol polsedné 2 roky archeológom --- ostali bez odpovede...
" je to nákladné, nemáme peniaze" ... " "bronzové predmety sa recyklovali" ...." nevieme..""

*** s odstupom času som opäť pátral...
«Európska civilizácia sa zrodila tam, kde sa zrodila metalurgia cínového bronzu.» — je moja téza.

A tá sa mohla zrodiť len tam, kde boli vzdialenosti ložísk surovín k výrobe cínového bronzu
v «prijateľnej» vzdialenosti od seba pre danú dobu!
Prvovýroba predmetov «mykénskej kultúry» bola realizovamná napríklad aj z Nižnej Myšle.

Z pohľadu «dávnej» histórie lokalizácia ložísk medi a «kasiterinu»(SnO2) v Európe
má len jeden región: Cínobaňa, Špania dolina, Kriváň, povodie Hnilca ...

Je «náhoda», že prvá slovenská opera (v nemeckom jazyku) Ján Lesvoslav Bella — rodák z Liptovského Mikuláša,
má názov «Kováč Wieland» (Wieland der Schmied — kováč, ktorý poznal tajomstvo výroby neporaziteľných mečov )? (Podnet dostal od Franza Liszta ).

Prečo nám historici, archeológovia, jazykovedci nevedia vysvetliť pôvod mena «Cínobaňa»?
Prečo nie je doložený pôvod cínu z «mečov liptovského typu»?
Prečo je technológia metalurgie získavania cínu «zahmlievaná»?

Po viecerých rokoch som sa vrátil k hľadaniu spracovávania kasiteritu a našiel som na wiki údaje.

V českej verzii až od roku 2011:
«»
en.wikipedia.org/wiki/Tin(IV)_oxide (en 2005 založenie CZ-preklad 2011)

Preparation
Tin(IV) oxide occurs naturally. Synthetic tin(IV) oxide is produced by burning tin metal in air.[11]
Annual production is in the range of 10 kilotons.[11] SnO2 is reduced industrially to the metal with carbon
in a reverberatory furnace at 1200–1300 °C.[12]
Tin: Inorganic chemistry,J L Wardell, Encyclopedia of Inorganic Chemistry ed R. Bruce King,
John Wiley & Son Ltd., (1995) ISBN 0-471-93620-0
Melting Point 1,630 °C (2,970 °F; 1,900 K)[3][4]

V přírodě se oxid cíničitý vyskytuje v podobě minerálu kasiteritu (česky cínovce) a jedná se o hlavní rudu cínu.
V Čechách se nalézá například u obce Cínovec v Krušných horách a jméno obce je právě odvozeno od tohoto nejbohatšího naleziště cínovce na českém území.
Další naše významná naleziště jsou Krupka a Horní Slavkov. Nejbohatší rudy mají obsah cínu až 78 %.

Hlavní význam oxidu cíničitého je výroba cínu z jeho rudy. Případně oxidace cínových odpadů na oxid cíničitý
a následná redukce na cín. Cínové odpady je nutno nejprve nechat pročistit, proto se nechají spálit na vzduchu na oxid cíničitý.
Na kov se potom oxid redukuje uhlíkem ve vanových pecích při 1 200 - 1 300 °C
«»

Pozor toto už je moderná technológia finalizácie produktu — «Sn»!
Samotný proces redukcie z kasiteritu bol v minulosti „náročnejší technologický proces“
– zmes prachu drevenného uhlia a prachu rozdrveného kasiteritu vo „vysokej peci“ v «správnom pomere»
mala mať teplotu reakcie ešte o 100 - 150 °C viac,
než je potrebná v metalurgicky technicky vyspelej vaňovej peci!

Zo(15) Metalurgia Sn-bronzu=základ EU civilizácie
Výskyt rúd k produkcii cínu na Slovensku 17. kvě 2016 22:31 #13114

ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...4&limitstart=0#13204

Liptov, Krivánske bane 19. led 2017 18:25

ramiannka.jecool.net/index.php?option=co...&limitstart=20#14550

Oswald Marbach̕s Physikalisches Lexikon - Zväzok 6 - Strana 1093
Gotthard Oswald Marbach · 1859
books.google.sk/books?id=ZIQPAQAAIAAJ&pg=PA1093&
Das Zinn wird nur aus dem Zinnstein gewonnen . Dieses Mineral findet fich nur in den ältesten Formationen . Es bildet kleine Gänge oder unregelmäßige nepförmige Haufwerke im Granit . Oft auch findet man das Grz in dem Sande , Der aus …
Náleziská Sachsen, Bohmen,England, Ostindien, Brettagne - Sand

A System of Mineralogy, in which Minerals are Arranged ... - Strana 156 ,1820
books.google.sk/books?id=n16mCF6r3PsC&pg=PA156&
Zinnstein , Werner . Stannum Arsenico et Ferro mineralisatum , Wall . t . ii . p . 319 . et seq .-- Zinnstein , Werner , Pabst . b . i . s . 171. Id . Wid .

System der Metallurgie - Zväzok 5 - Strana 13, Karsten · 1832
books.google.sk/books?id=7o0hWE_rv1UC&pg=PA13&
Der festere Zinnstein , der Quarz , der Turmalin und der Eisenglanz ( Rotheisenstein ) leisteten einen größeren Widerstand und konnten daher durch die ...

Handbuch der anorganischen chemie - Zväzok 2,Vydanie 1 - Strana 646
Otto Dammer · 1894 popis nálezísk a kedy!
books.google.sk/books?id=XwYKAAAAMAAJ&pg=PA646&
Zinnstein aus dem Goldsande der Grafschaft Wicklow in Irland enthielt : SnO2 Fe2O3 Si02 SG . 95,26 2,47 0,84 6,753 ( W. Mallet , J. 1850.

Journal für praktische Chemie - Zväzok 7 - Strana 10
Otto Linné Erdmann · 1836 praktické zmiešavacie pomery
books.google.sk/books?id=wCVGAQAAMAAJ&pg=PA10&
C. Steinkohlenzuschlag waren alle Substanzen völlig gesintert ; nur mit dem Unterschiede , dass der Zinnstein fest ; das Dürrerz mässig und der Flugstaub ...

****
Göttingische Anzeigen von gelehrten Sachen: Der zweyte Band, ...1790
Nájdené v tejto knihe – strana 1332
books.google.sk/books?id=189bAAAAcAAJ&pg=PA1332&
Ein Ungenanns ter aus Wien erzählt , daß man bey Zinobanya in Niederungarn Zinnstein
entdedt habe , der in 100 Pfunden über 40 Zinn halte ; von einer por ..

** A to "naši" gebírovci nevedia povedať k pomenovaniu "Cínobaňa" nič??!!

Nič prevratné od nich sa nečaká. lebo sú v zajatí vlez do análu deutch, tchechische, magyárul, english.
Vedia vôbec o slovenskom eneolitickom cíne?! Potom sú to papagáje Kakadu, ako vieme kývajú hlavami zhora dolu a naopak , a nohami sa držia, aby zo svojho miesta nespadli, či nebodaj neurobili kotrmelec, mohli by byť potom vyobcovaný.

My tiež nevieme s určitosťou povedať akú technológiu v praveku používali k výrobe bronzu. To sa domnievame, že to tak mohlo byť.na základe súčasnej technológie.
CAH vo svojej knihe píše, že bronz vynašli Indovia-Dravidi. V Turecku zase niekdo na ich území. My môžme tiež tvrdiť, že to bolo u nás. Hoci náleziská cínu sú potvrdené, ide tu o skutočnú výrobu bronzu? Jediné potvrdenie je nájsť výrobňu, ktorá je malá, ako kováčska dieľňa, čo je hľadať ihlu v kope sena a je možné, že sa nedochovala a bola prebudovaná, tak sa zakryli všetky stopy, Bola by to zase náhoda, ako v prípade nášho Matejovčana.

Nevidím až tak do výroby bronzu, kladiem si však otázku: "Je možné zistiť z bronzového výrobku, ako sa ten primiešaný cín do medi spracovával? Vie sa určiť meď z akého je náleziska, a tak obdobne i cín sa vie zistiť?
Nikdo to nepublikoval u medi hej.

Vie. Publikovali, že Spartanské bronzové meče boli vyrobené u nás. Treba sa venovať skôr železu. BOLO SKÔR AKO BRONZ[/b] ! Bronz je technologicky ďaleko komplikovanejší a dokonca prekonával ranné železo v tvrdosti a ohybnosti- AŽ KÝM SA NEZAČALA DOBA OCEĽOVÁ-LEGOVANIE ŽELEZA!!! Prvými pokusmi o vylepšenie železa je známa DAMASCÉNSKÁ oceľ. Už roky sa nad ňou všetci rozplývajú a pri tom ide o Z NÚDZE CNOSŤ-neboli schopní vyrobiť väčšie kusy ocele, preto skúvali dokopy mäkké železo s kúskami oceľe-uhlíkového železa.

Všinite si výrobu tiež "prehnane" popularizovaných japonských mečov. Na ichtrúbe je kopa videí výroby. Je to podobné, ako u Damascénskej oceli - skúvané mäkké železo s kúskom uhlíkovej ocele a len 1/3 ostria je zvlášť tvrdená.

Všetky tie príbehy o vyšpekulovanej jemnosti spájania rôznej tvrdosti - kvôli ohybnosti a zároveň ostrosti síce majú zmysel, ale podstata - že bolo málo kvalitnej uhlíkovej ocele a vyrobiť ju najprv nevedeli a potom len v obmedzenom množstve.

Inak povedané- železo bolo prvé neskôr s vývojom sa objavil bronz-dominoval až do doby než zistili ako skvalitniť železo a ešte chvýľu zostal - pravdepodobne ako zbraň-ozdobná pre vyššiu spoločnosť. V boji však už vládlo všade železo-teda oceľ.

Ešte doplním - kvôli kontroverznosti - PO CELÝ TEN ČAS POUŽÍVALI BEŽNÍ ĽUDIA KAMENNÉ NÁSTROJE - teda tá slávna "doba kamenná". Na vylepšené železo nebodaj na bronz NEMALI ! Tak ako si ani dnes bežne nekúpite Rols-Royce.

áno, železo bolo skôr... lenže legovanie ocele je technológia až 15.-16.-teho storočia!
Damascénska oceľ - "tajomstvo jej technológie" skončilo s vyčerpaním jej "meteoritného zdroja" ...

Ano, veď v tom je tá irónia, stále sa bavíme o Fomenkovskom časovom obzore. Tie bronzové meče-ako znak moci a "celebritnosti" sa nosili pravdepodobne ešte v 12-13 storočí- možno aj dlhšie. Pripomeňme si, že PRVÉ HLAVNE DIEL NA KAMENNÉ GULE BOLI Z DUBOVÉHO DREVA !

K Damascénskym mečom a dýkam.V prvých boli asi aj meteority, ale toľko ich na svete nenašli, aby boli všade. Na kolene sa dá v domácich kováčskych dieľňach vyrobiť kúsky uhlíkovej ocele bez meteoritu pridávaním uhlíka zo živočíšnych zdrojov, ktorí sa vo vysokých teplotách v uzavretom prostredí viaže na železo . Na túto technológiu však treba najprv prísť, overiť a šíriť.

Preverené aj praktizované v posledných rokov amatérskymi a poloprofesionálnymi kováčmi v rámci popularity nožiarstva . Overené mnou samím vo veľmi amatérskych podmienkach. Aj táto popularita už poklesla. Boli to hlavne 90-te roky a koniec 2010-tich. Chodil som skoro na všetky predajné výstavy amatérskych nožiarov napr. do kulturáku v Ružinove v Bratislave.

Nedávno mi ktosi poslal majlom "bombastickú" správu- v reáli jedno z mnohých takýchto nálezísk- pod bulvárnym titulkom "Borová Hora vo Zvolene – slovenská zlatá Trója"
Nie je to o bronze, ale o zlate a nejde samozrejme o "Tróju" ,ale skôr o " Delfy"- teda veštiareň (Devy, Devín- Deva- vyšoa bytosť -boh )

www.bystricoviny.sk/historia-2/borova-ho...ovenska-zlata-troja/

To o našich Liptovských mečoch je známe, to sa vie podľa medi, alebo podľa cínu?

Je tiež možné, že takéto praveké "Borové Hory" môžu byť práve tie hľadané metalurgické strediská, ktoré určite boli na našom území, nielen jednotlivé dielne roztrúsené kade-tade.

Nepamtám sa z čoho - asi z medi. Nečítate pozorne - tá Borová hora nie je baňa, ani kováčska dieľňa- JE TO OBETIŠTE - kvôli travertínovému jazierku.

Niečo k metalurgii
Utajené dějiny středověku 2013 25. lis 2018 08:36 #16744
www.ramiannka.jecool.net/index.php?optio...100&Itemid=114#16744