oslovma.hu/index.php/sk/dokumenty/177-do...1989-zamlan-protipol
Významný dokument z r. 1989: Zamlčaný protipól
V roku 1989, niekoľko mesiacov pred zmenou spoločenského zriadenia, sa skupinke príslušníkov slovenskej tvorivej inteligencie v Maďarsku (G. Papučkovi, Š. Kraslánovi, A. Kormošovi, A. Zderkovi a I. Fuhlovi) v dovtedy nevídanej miere podarilo obrátiť pozornosť verejnosti na problémy našej Slovače.
Vďaka signatárom protestného otvoreného listu Zamlčaný protipól (G. Papučkovi, Š. Kraslánovi, A. Kormošovi, A. Zderkovi a I. Fuhlovi) sa dostali na povrch dlho tabuizované témy, bytostné otázky Slovákov v Maďarsku. Doma a aj v zahraničí sa konečne začalo hovoriť a písať o reálnych potrebách našej národnosti, o nutnosti presadzovania demokratických princípov a praktík v menšinovom verejnom živote, no a v neposlednom rade o (odvtedy veľa diskutovanej) reciprocite. Ak sa raz vydá zbierka najdôležitejších publicistických príspevkov uplynulých desaťročí, Zamlčaný protipól v nej bude dozaista znamenať pevný východiskový bod, ktorý ani jeho najtvrdší kritici nijako nemôžu obísť.
Člen predsedníctva, predseda Masovokomunikačného výboru Demokratického zväzu Slovákov v Maďarsku (DZSM) Gregor Papuček, tajomník Literárnej sekcie DZSM Štefan Kraslán, predseda Literárnej sekcie, šéfredaktor časopisu SME Alexander Kormoš, predseda Prírodovednej sekcie DZSM Alexander Zderka a redaktor týždenníka Ľudové noviny a časopisu SME Imrich Fuhl svoj otvorený list uverejnili pôvodne v našom týždenníku (Ľudové noviny, č. 23 / 1989). Zamlčaný protipól neskôr vyšiel v plnom znení aj v maďarčine, nemčine a angličtine a dodnes je jeden z najčastejšie citovaných prameňov pri spracúvaní najnovšej histórie Slovákov v Maďarsku.
Signatári otvoreného listu veľmi ostro vystúpili proti tendenčnému, nepravdivému, Československo osočujúcemu programu televíznej relácie Alajosa Chrudináka Panoráma, odvysielanej pod názvom Maďarský národnostný osud. Autori svoj príspevok zaslali nielen šéfredaktorovi Maďarskej televízie A. Chrudinákovi, ale aj predsedovi Maďarskej televízie Gy. Bereczkému, štátnemu ministrovi, členovi Predsedníctva ÚV MSRS I. Pozsgaymu, predsedovi Národného zhromaždenia MĽR M. Szűrösovi a šéfredaktorom ústredných denníkov Népszabadság a Magyar Nemzet.
Prvé reakcie na počin „našich nespratníkov“ snáď najvýstižnejšie charakterizujú slová A. Kormoša: „Príznačné je pre maďarské médiá, že v televízii ukázali mená signatárov Zamlčaného protipólu s deprimujúcim komentárom, ale z obsahu dokumentu neukázali divákom nič. Prečo? Lebo v tom dokumente pre jeho signatárov nebolo nič deprimujúce.“
Iniciátor otvoreného listu G. Papuček nato spomína takto:
„Boli sme ohúrení jednostrannosťou, nespravodlivosťou a drzosťou programu Panoráma. Rozoslali sme svoj protest na rôzne miesta, ale napríklad ústredný denník Népszabadság na náš list ani neodpovedal. Ďalší denník Magyar Nemzet zareagoval, vyslal k nám svojho novinára Dénesa D. Istvána, ale list - tak ako sme im ho poslali - uverejniť nechcel, namiesto toho urobil s nami rozhovory, ale ani náhodou neakceptoval našu žiadosť, aby sa aspoň opieral aj o náš dokument. Keď náš list vyšiel v Ľudových novinách, ihneď ho prevzal na Slovensku Literárny týždenník, potom aj časopis Výber zo svetovej a československej tlače. Zamlčaný protipól v maďarčine vyšiel v plnom znení až v nasledujúcom roku (1990) v Segedíne, v historicko-vednom časopise AETAS.“
(fuhl)
Zamlčaný protipól v angličtine:
www.dtic.mil/cgi-bin/GetTRDoc?AD=ADA3450...=U2&doc=GetTRDoc.pdf
Zamlčaný protipól
Ohlas na reláciu Maďarskej televízie Panoráma
Ohlas na reláciu Panoráma odvysielanú na I. programe Maďarskej televízie 3. apríla 1989, ktorá sa zaoberala osudom príslušníkov maďarskej národnosti na Slovensku. Autori zaslali tento svoj príspevok ako otvorený list šéfredaktorovi Maďarskej televízie A. Chrudinákovi, predsedovi Maďarskej socialistickej robotníckej strany I. Pozsgaymu, predsedovi Národného zhromaždenia MĽR M. Szűrösovi a šéfredaktorom ústredných denníkov Népszabadság a Magyar Nemzet.
Vážený pán Chrudinák!
....
...