Zasa som raz spozornel pri bežne známom slove. Navyše som ho v minulom storočí 4 roky skloňoval neustále. Navštevujúc
GYMNÁZIUM. Vraj to je z gréčtiny - hneď vyskočilo v mysli. Pamäť si spomenula, že to vraj bolo vzdelávanie tela a mysle na čerstvom vzduchu, kde priebežne pri vzdelávaní cvičili telo. Teda asi hlavne telo. Preto je to dnes aj názov športu, ktorý maximálne cvičí telo na všestrannosť, ohybnosť a silu
GYMNASTIKA. Prešlo to aj do medzinárodnej novodobej latinčiny - teda do angličtiny, kde názov pre telocvičňu zostal v skratke
GYM.
Z netu je informácia o našich gymnáziách:
Na Slovensku sa pojem gymnázium objavil počas humanizmu na označenie latinských cirkevných škôl. V 16. storočí bolo na Slovensku veľa protestantských gymnázií, v 17. a 18. storočí jezuitských latinských gymnázií či kolégií.
V 18. a začiatkom 19. storočia sa ako gymnáziá označovali vyššie latinské školy (ak sa na nich študovala aj filozofia, teológia a právo, nazývali sa „akadémie“, u evanjelikov „lýceá“). Roku 1849 boli premenené na 8-ročné školy a vyučovacím jazykom sa stala nemčina, neskôr maďarčina, len na troch gymnáziách prechodne (Revúca 1863-74, Martin1867-75, Kláštor pod Znievom 1869-74) slovenčina. Začiatkom 20. storočia začali vznikať aj reálne gymnáziá (s dôrazom na reálne a prírodovedné predmety).
Na nete (ceskatelevize.cz/veda) som sa dozvedel aj :
V současnosti se tak nazývá typ střední školy. Pokud by se tento název přeložil doslovně,
šlo by ale o školu pro naháče. Původ slova se odvozuje taktéž z řečiny, od slova
gymnasion, což znamená cvičiště – a to zase vychází od slova
gymnos neboli nahý. Chlapci totiž tehdy na cvičištích sportovali zásadně nazí.
Ano – koreň slova
GYM je to o čo ide. Zdanlivo cudzoznejúce, až kým si ho nehodíme do obľúbeného reverzu.
Dostaneme MIG. Čo teda veľmi neladí s NAHOTOU. Ale pozorní už asi zbystrili. Je to už zastaralé - teda skoro nepoužívané (podobne ako ten Vedmák)- ešte pred ”sekundové” označenie rýchlej časovej sekvencie. MIG je – a teraz “kontrolní otázka” akoby povedal major Troník z populárnej knihy a filmu – bzzng! Bohovský krátky moment.
Ešte v detsve na mňa babka kričala - ak som sa mal ponáhľať- hlavne z domu - MIGAJ ! Je aj novšia variant –MIHAJ !
Určite z rovnakého koreňaje aj ešte používané MYK-teda MYKAŤ SA - kmitavo sa rýchlo pohybovať - teda v podstate prevádzať GYMNASTIKU. ( Je tam aj –ak si dobre ešte z telocviku pamätám rýchle pretočenie sa na hrazde –
VÝ-MYK.)
Internet pravopis o tom hovorí:
Sloveso mihať sa si môžeme pomerne ľahko pomýliť so slovom mykať sa, a to vďaka podobnému zneniu i významu. Prvé menované nezaraďujeme k vybraným slovám po M, a preto sa v ňom píše mäkké i. Ich význam tiež nie je úplne rovnaký:
Mykať sa znamená robiť opakovane telom prudké pohyby a reagovať takto na nejaký vonkajší podnet.
Mihať sa je významovo podobné, ale nespája sa nutne s telom a ide predovšetkým o rýchly premenlivý pohyb – nakrátko sa ukazovať, objavovať. Často súvisí s plameňmi, tieňmi, svetlom… A čo je pre nás hlavné, mihať sa vždy píšeme s mäkkým i.
Všade okolo nás sa strašidelne
mihali tiene.
Ostal úplne pokojný, ani okom
nemihol.
Tak sa preľakol, až ho celého
myklo.
Napriek pravopisu, by som v podstate zmyslu slova MIG-MYK okrem už bežne známen zmeny G na H (západní sloveni H a východní -pravoslávni G) nič zvláštne nevidel- STÁLE IDE O RÝCHLI POHYB. A je jedno či hmoty , či svetla...
V mojom detstve bez laptopov a mobilov s internetom boli aj tzv. MIHÁTKA. Boli to fotky či maľby c posunom zaliate v rýhovanom plaste. Ak ste s obrázkom mierne pootočili obrázok sa akoby pohol, alebo zmenil na úplne iný, alebo vytváral mierne priestorový dojem - niečo, ako 3D film dnes. Ale statický. Dokonca mám kdesi ešte z detsva aj také poštové známky . Vydávali to asi v snahe byť zaujímavými arabské štáty čerstvo bohatnúce z nafty...deti tým boli nadšené. Zo Sovietskeho Zväzu sa vozili talé phľadnice. Neviem či sa to ešte robí.
V ruštine je MIG okrem bojovej stíhačky hlavne pohyb viečok pri MRKNUTÍ. Teda MRK- rýchli pohyb –opäť- konkrétne už len očný mrk.
Ak nje je GYM-teda MIG miesto, kde sa cvičiaci MYKAJÚ a MIGAJÚ ako diví, tak už neviem čo teda…
Na stránke ceskatelevize.cz/ veda, tvrdia aj takéto veci:
ŠKOLA
Už jen původní význam slova škola o této instituci vypovídá víc, než by si učitelé nebo žáci přáli. Jak píše jazykovědec Vladimír Šmilauer: „Řecké slovo
scholé znamená odpočinek, váhavost, zahálku. Dativ scholé pak liknavě, zdlouhavě.“ Důvod, proč se takto antická škola označovala, byl prostý. V té době ještě neexistovala povinnost chodit do školy, takže se tam vyskytovali jen studenti, kteří měli čas na zahálku, respektive navštěvovali ji v době odpočinku.
Slovo se pak vžilo natolik, že už další generace jeho uživatelů příliš neřešily, že v době povinné školní docházky vlastně nedává moc smysl. Dnes se odvozeninou z tohoho slova nazývá výchovná instituce v drtivé většině evropkých jazyků.
Žáci byli slouhové, studenti se snažili
Slovo
žák zní sice naprosto česky, ale také ono má původ ve staré řečtině. Odvozuje se od výrazu
diakonos, které v předkřesťanských časech znamenalo sluha. Po nástupu křesťanství se jeho význam změnil na označení čekatele na kněžství s tím nejnižším možným svěcením. Tito mladí lidé se ještě potřebovali učit, aby získali plné svěcení, proto se tímto slovem začali označovat již ve středověku studenti obecně. A když se „dij“ změnilo na naše „ž“, byl na světě žák.
Se slovem student je to mnohem snadnější a také poněkud nudnější: Jde o slovo latinské a znamená „snažící se“.
Stádo dětí je…
A jsme u slova
třída. Jeho původ je velmi komplikovaný a z etymologického hlediska zamotaný. Navíc je čeština výjimečná, jiné jazyky užívají nějakou odvozeninu od latinského classis. Naše třída nejspíš vznikla z jiného významu tohoto slova, tedy řada. Ona vlastně i ta třída ve smyslu ulice je taková dlouhá řada domů. Ve smyslu školní třídy se tak označovala řada žáků.
Pozoruhodné je, že ve slovenštině od tohoto slova vznikla „črieda“ neboli stádo hovězího dobytka.
( tieto tvrdenie bude treba tiež podľa mňa trochu "preveriť" )
ct24.ceskatelevize.cz/veda/1894796-jak-v...zium-bylo-pro-nahace