Kávovník bol už dávno z Afriky do Arabie donesený, kde sa mu dostalo veľmi pečlivej opatery a rýchleho rozšírenia. Stromky začínajú už v treťom roku rodiť, a rodia bohato až do 14-ho roku; vtedy sa ich plodnosť rýchlo umenšuje. Kvitne cez celý rok, ale sú len dve obdobia, na jar a v jeseni, v ktorých sa plody riadne vyviňujú. Tieto sa najprv na stroji očistia od mäsitého obalu, potom usušia a medzi válcami od pergamenovej kože otrú a celé zrná od zlámaných oddelia. Zrnková káva rozdeľuje sa podľa jej pôvodu a vlasti, na tri hlavné triedy. Najvzácnejšia je arabská káva, ku ktorej sa počíta takzvaná mocca, najvýbornejší to druh kávy, ktorý sa však k nám nedostáva. Čo sa u nás po väčších mestách ako mokka predáva, prichádza z Kaira do obchodu. Druhá je východoindická káva, ktorá má najväčšie zrná. Najlepšia jej sorta je javánska káva. Tohoto druhu vyberané najmenšie zrná predávajú sa ako opravdová mokka.
Na ostrove Celebes rodí sa sorta dobrej kávy pod menom Menado známej. Dobré sorty sú aj Manilla a Bourbon.
Do tretej triedy patria americké sorty. Najcennejšie sú kávy surinamská a cayennská, a vo Francúzsku najobľúbenejšia je z ostrova Martinique. Brazília vyváža najviac kávy zo sorty Santos. Americké druhy kávy pokladané bývajú čo sa týka jakosti za najchatrnejšie, hoci v Peru dochováva sa znamenitá sorta, mokke sa rovnajúca, ktorá však pre vysokú svoju cenu sa do Europy nevyváža, ale všetka sa v Amerike spotrebuje. Brazílianské sorty považované sú za najhoršie a majú často príchuť hubovú a nepríjemne zapáchajú, čo sa tomu pripisuje, že káva v tropoch zreje a sbieraná býva práve v čas dážďov, kde všetko hnilobe a plesnivine je vystavené.
Arabi pražia nielen zrná kávy, ale aj suché mäsité obaly plodov a prach z nich vyvárajú vo vrelej vode; takáto káva menuje sa „Café à la Sultane“, sultánska káva, ktorú Turci menujú sakka, alebo salabi, Arabi kišer.
Pitie kávy bolo už koncom 15. storočia v Arabii zavedené. Povesť hovorí, že predstavený jednoho arabského kláštora od svojho pastiera kozí dozvedel sa, že jeho kozy po požití bobulí kávových cez celú noc neobyčajné skoky a kotrmelce robily. Následkom toho svojim dervišom počal kávu dávať, aby v noci nepospali, ale svoje nábožné cvičenia bdiaci konali.
Clusius dostal r. 1596 z Egypta prvé zrnká kávy, z ktorých Egypťania nápoj „cave“ zvaný varievali; ale prvý správny opis kávovníka podal Prosper Alpinus, ktorý r. 1584 kávový strom v záhradách egyptských videl.
Až v polovici 18. storočia rozšírilo sa užívanie kávy z Carihradu na západ po Európe. Prvé kaviarne povstaly r. 1554 v Carihrade, r. 1615 v Benátkach, 1654 v Paríži, 1652 v Londýne, 1696 v Norimbergu. Napriek ťažkým bojom, ktoré zo všetkých strán povstávaly proti pitiu kávy (v Hannoveránsku bolo predávanie kávy v krámoch vrchnostensky zakázané, pod pokutou zatvorenia krámu, a po obciach habávaly vrchnosti kávové kotlíky), predsa pitie kávy sa rozšírilo a stalo sa nepostrádateľným. Dnes pije sa káva v nádherných palácoch, ale aj v najchudobnejších chalúpkach.
Read more:
zlatyfond.sme.sk/dielo/859/Holuby_O-kave/1#ixzz3LFp0TsMg
Jozef Ľudovít Holuby, z roku 1921