Nepoznaná História

Ako prezrádzajú archívne dokumenty, jezuitské lekárne boli vďaka svojej povesti veľmi vyhľadávané. Popri vysokej odbornosti lekárnikov zohrávalo veľkú úlohu i to, že chudobným pacientom dávali lieky zadarmo. Civilní lekárnici tak prichádzali o časť klientov, preto sa v mnohých mestách usilovali dosiahnuť zákaz činnosti lekární Spoločnosti Ježišovej. A spôsoby ich boja boli často dosť ostré. Lenže výnimočnosť jezuitských lekární bola jednoducho neprekonateľná.

Majstri olejkári

Excelentná medzinárodná spoločnosť jezuitských pátrov a frátrov sa stretla v 16. storočí v Kláštore pod Znievom. Pôsobili v nej jezuiti belgického, talianskeho, chorvátskeho, írskeho, nemeckého, českého, slovenského i maďarského pôvodu. Lekárnici z Kláštora pod Znievom založili na Turci dve skvelé tradície, ktoré pretrvali dlhý čas. Historik farmácie o nich prezrádza: „V prvom rade sa široko-ďaleko preslávili pestovaním a spracovaním liečivých rastlín. Ich pestovaniu naučili aj domácich obyvateľov, podnikanie s nimi živilo ľudí na Turci tri storočia. Liečivé rastliny z Turca sa dokonca stali významným exportným artiklom, vyvážali sa do celého sveta.“

Ďalším umením jezuitských lekárnikov bola výroba éterických olejov. Slúži im ku cti, že aj tajomstvo ich výroby prezradili miestnym obyvateľom, z ktorých sa po odbornom zaškolení stali vychýrení majstri olejkári. Tí potom celé desaťročia brázdili ako potulní liečitelia nielen európske cesty, ale dostali sa až do Ázie, Iránu, niektorí došli až na Sibír. Najviac turčianskych olejkárov pochádzalo z dedín Lazany, Vrícko, Ležiachov, Koškovce, Slovany, Valča, Svätý Ďur, Polerieka, Socovce, Stránka, Ondrášová. Jezuiti ich výrobkom dávali pečať pravosti.

Skvelou jezuitskou lekárňou sa pýšila aj Trnava. Lekáreň Panny Márie poskytovala zadarmo lieky chudobným i študentom. O skvelej odbornej úrovni trnavských jezuitov svedčí aj fakt, že vo svojej knižnici mali 251 lekárskych a 42 lekárnických publikácií.

Benediktínska rehoľa pôsobila na našom území v kláštoroch na Zobore, v Hronskom sv. Beňadiku, v Kláštore pod Znievom, v Krásnej nad Hornádom, v Bzovíku, Novom Meste nad Váhom, v Trnave. Najstarší kláštor na vrchu Zobor bol vybavený aj infirmáriom, čiže kláštornou nemocnicou.

Výrazný skok zaznamenali orechy práve na prelome rokov 2014 a 2015, pretože v blízkosti obcí Šiatorská Bukovinka a Nová Bašta v okrese Rimavská Sobota začal vznikať rozľahlý sad na výmere 242 hektárov. „Na Slovensku vo všeobecnosti klesá výmera všetkých ovocných sadov, no orech patrí k tým, kde sme zaznamenali vzostupné trendy. Orechy sa prebudili,“ poznamenal Michálek s tým, že by sa mohli postupne prebudiť ďalšie ovocné druhy a celkovo by sa ovocinárstvo mohlo dostať na vyššiu úroveň.

Vzájomné sankcie Európy a Ruska a s tým súvisiaci pretlak jabĺk z Poľska, pokles ich cien, to všetko by mohlo priniesť určité stimuly. „Možno si farmári všimnú, že sú aj iné ovocné druhy, ktoré by stálo za to v rámci Slovenska rozširovať a modernizovať ich produkciu. Pestovanie višní, egrešov, marhúľ by si žiadalo akútnu záchranu,“ podotkol.

Jednou ze základních složek potravy našich předků byl chléb. Zikmund Winter doložil, že do 15. století se u nás vyskytují v záznamech zprávy o 12 druzích chleba, mj. chléb žemlový, žitný, ječný, ale také chléb mazancový, nakyslý, prosný, jáhelný, pohankový a oplatkový. Zdá se, že staří Čechová bez chleba vůbec ke stolu nezasedli.

K chlebu brali staří Čechové předně sýr. Kosmas ho považuje za základní jídlo pracujících lidí. Takovéto jídlo se zapíjelo mlékem, kyškou nebo podmáslím.

Dalším pilířem staročeské kuchyně byly kaše. Prosná, tedy jáhelná, pohanková, ovesná, semencová, krupičná. bylo to jídlo nenáročné, všední a dokud se ho nenaučili kořenit, až „odříkavé".

Zvláštností staročeské kuchyně bývalo poměrně hojně používání hrachu.

"Moji predkovia sa venovali výrobe a ja som mal pocit, že to mám v génoch," opisuje Benian. A nakoľko ho fascinovali príbehy známych značiek alkoholických nápojov, z ktorých mnohé vymysleli benediktínski mnísi, spýtal sa sám seba otázku: "Nezanechali benediktíni niečo podobné aj na Slovensku?" Pustil sa do štúdia archívnych dokumentov, porozprával sa s pamätníkmi a podarilo sa mu objaviť recept na bylinný likér. Po dvoch rokoch vývoja bola na trh uvedená Bentianna.

Najstarší „slovenský“ chlieb

Viete napríklad ako vyzeral chlieb v piatom storočí a kde ho našli? Pod hradom Devín pri Bratislave objavili archeológovia v roku 1986 zuhoľnatený bochník. Mal priemer 25 centimetrov.
Cesto bolo z pšenice, raže, jačmeňa a prosa so stopami burín. Tento nález je po chlebe z 1. storočia nájdenom v Pompejach pravdepodobne druhý najstarší v Európe.

Bratislavské rožky

Ktorá udalosť, či etapa však bola pre naše pekárstvo v novodobej histórii najvýznamnejšia? - pýtame sa Szemesa. Podľa neho to bolo obdobie vzniku Bratislavského rožka. Po prvý raz ho v roku 1785 ukázal verejnosti pekár Scheuermann.
Tento rohlík nás preslávil v celom Rakúsko - Uhorsku, ale aj v zámorí. Teraz sa u nás už moc nevyrába, lebo je náročný na ručnú prácu. V Rakúsku však áno. V USA ho ho poznajú ako Viedenský rožok.

„Je veľmi dôležité, aby sa zachovali staré krajové odrody. Jablká starých odrôd sa vyznačujú určitými znakmi a vlastnosťami, ktoré prešľachtené odrody nemajú.
Počas práce v teréne zmapovali vyše 2 500 stromov, pri každom zaznamenali súradnice GPS a odobrali vzorky plodov. Podľa nich potom v spolupráci s pomológmi určovali jednotlivé odrody. Boli medzi nimi sorty, vyšľachtené už pred mnohými stáročiami, napríklad odroda jablka parmena zlatá zimná, ktorá bola známa už v roku 1510 a pochádza pravdepodobne z Anglicka. Našli aj miestne odrody, ktoré sa vyskytujú len v malej lokalite, v určitej obci alebo doline. Takým príkladom je odroda jablka Bročák z obce Horná Súča.
„Počas dvoch sezón dozrievania ovocia sme mapovali rôznorodosť jabloní a hrušiek a výskyt oskoruše. Zistili sme veľké bohatstvo odrôd, ktoré sa tu vyskytujú. Zaznamenali sme 186 odrôd jabloní a 83 odrôd hrušiek,“ povedala koordinátorka projektu Katarína Rajcová zo Správy CHKO Biele Karpaty.
Takmer tri stovky starých odrôd jabloní a hrušiek zmapoval projekt Bielokarpatský ovocný poklad, ktorého výsledky predstavili v stredu v Trenčíne. Z niektorých odrôd sa zachoval už len jeden strom. Najvzácnejšie sorty sú teraz vysadené v špeciálnom sade a sú súčasťou génovej banky.