Tak trochu filozofie v covido-pandemickej dobe.
Museli sme to zistiť až takýmto najhorším spôsobom (okrem vojny), že:
* SLOBODA je niečo, čo sa nedá ničím nahradiť a preto sa musí o ňu bojovať v akejkoľvek dobe. To si musí každý ob(v)čan uvedomiť a teda mať túto spoločenské-ú pravidlo-zákonitosť napísané-ú v parlamente pred očami poslancov. A teda všetci tí,čo budú nejako politicky činní musia mať podpísanú spoločenskú dohodu k tejto zásade o SLOBODE. Ak by ju nedodržali tak, by boli okamžite odvolaní. Zákonodárne, súdne a výkonné-represívno-obranné zložky spoločnosti toto musia mať neustále vtĺkané do hláv a na zreteli, pri akejkoľvek činnosti, veď ony sú hlavnými garantami slobody v celej spoločnosti.
* NEZÁVISLOSŤ každej vsi-dediny-obce od štátu je samozrejmé, stačí, keď každý občan platí dane.. Veď len poľnohospodárov a remeselníkov bolo v každej dedine-obci neúrekom, vyrobili si skoro všetko pre bežný chod života.
Čo potrebujeme najnutnejšie: energiu (elektrinu, plyn, stromy-drevo), zdravú vodu a jedlo (obilie-chleba, zeleninu (zemiaky, kapustu,...), ovocie (jabĺčka,...)); obuv, odev, dopravné prostriedky (automobil, stroje + PHM, kôň), dobytok a hydinu (masť, máslo, mäso), obrábanú zem + plodiny, jedlý olej, seno, slama), psa, mačku, včely, oceľové nástroje, papier, knihy, PC, lietadlá, zbrane.
Toto (silne označené) sme si vedeli zaistiť pred 200 rokmi na dedine-obci bez štátu.