Nepoznaná História

Prišlo mi majlom. V súvislosti s oslavami tatíčka / nám známe "báťuška"- báťa- BATÚ- CHÁN.../ .

Jak se střílelo za tatíčka Masaryka!

1.2.1919 při gen. stávce dělníků v Bratislavě legionáři zastřelili 7 demonstrantů. 25.3.1920 při stávce zemědělských a lesních dělníků v Rumanově na Slovensku zastřelili 2 dělníky. 18.7.1920 byl při mzdových demonstracích v Hlohovci četníky zastřelen dělník Jan Kulda a více než 10 demonstrantů bylo těžce zraněno. 18.12.1920 byli na protestní demonstraci ve Vráblech zastřeleni 3 stávkující a 1 dítě a přes 20 stávkujících zraněno. 21.2.1921 byli v Krompaších při demonstraci proti hladu a zásobovací krizi četníky zastřeleni 4 dělníci a 17 jich bylo zraněno. 2.7.1921 byli při exekuci ve vesnici Ardenovo zastřeleni 2 rolníci. 12.10.1921 byl četníky v Topolčianech při zat&yacu te;k& ;aac ute;ní zavražděn 1 dělník. Byl zatýkán proto, že jeho dcera sbírala zbytky řepy na sklizeném poli. 1.4.1922 stříleli v obci Hrušové četníci do stávkujících. 19 osob bylo zraněno. 30.7.1922 uspořádala KSČ v Košicích slavnost skautů spojenou s táborem lidu. Při rozhánění průvodu zranila policie 12 dělníků. 1.8.1922 stávkovali v Močenoku zemědělští dělníci z panství biskupa Kmeťka. Při rozhánění schůze stávkujících byl 1 dělník četníky zabit a 1 těžce zraněn. 28.10.1923 provedli četníci v Dulové masakr malorolníků, kteří hájili právo na lesní pastviny, a zastřelili 1 malozemědělce, 3 těžce a 30 lehce zranili. 28.4.1924 byl v Zaričevu úkladně zavražděn okresn í dův ěrník KSČ. 6.5.1924 byl v Turje agrárníky úkladně zavražděn důvěrník KSČ a místní starosta Ivan Stimák. 30.5.1924 při násilné exekuci dobytka v Poljaně těžce zranili četníci 7 rolníků. 3.8.1924 byli ve Svaljavě při protiválečné demonstraci policií zastřeleni 3 rolníci. 8.10.1924 byl při stávce textilních dělníků v Trenčíně zastřelen 1 dělník a 8 těžce zraněno. 10.2.1925 byl v Praze po skončení protidrahotní demonstrace uspořádán demonstrační průvod přes Václavské nám. Proti demonstrujícím byla vyslána policie, která střílela a 6 demonstrantů těžce a mnoho lehce zranila. 31.5.1925 zabili četníci 1 dělnici při stávce cihlářů v Nerejově. 11.6.1926 rozháněli v Pra ze četn &iacut e;ci střelbou demonstraci dělníků proti zvýšení zemědělských cel a několik dělníků při tom zranili. 2.5.1928 byla četníky při stávce zemědělských dělníků v Dolním Kereškýně zastřelena 1 žena a 2 další ženy a 1 hoch byli těžce zraněni. 8.10.1928 byl v Boroňavě četníky v noci bezdůvodně uspořádán pogrom na rolníky. 34 mužů a 4 ženy bylo zabitých. Při stávce v Duchcově 4.2.1931 proti snižování mezd četníci zastřelili 4 demonstranti a několik zranili.

A I Z TĚCHTO DŮVODŮ ZVÍTĚZILI KOMUNISTÉ VE VOLBÁCH V ROCE 1946.

Část zprávy je pro hosty skrytá. Pro zobrazení celé zprávy se prosím přihlašte nebo registrujte.

Hlavné správy dnes priniesli poučný článok o maďarónoch zo Štúrova, ktorí neustále vytŕčajú rožky, o ich vyvolávaní nenávisti pre osadenú sochu Ľudovíta Štúra v ich meste, o pôvodnom pomenovaní dnešného Štúrova Kokot a veľa iného.



,,Naši „maďarskí“ spoluobčania, tentoraz zo Štúrova, sa pustili do etnickej aj etymologickej vojny so slovenčinou, aj so Štúrom. Prekáža im nielen názov mesta Štúrovo, ale aj socha historickej osobnosti, po ktorej nesie toto mesto meno. Vraj chcú návrat na „pôvodný“ názov


Nuž dobre, tak potom „Kokoty“ alebo „kokotkovo“? Lebo odkiaľ sa vzal „Parkány“? Zas len pomaďarčenou verziou pôvodného slovenského názvu od názvu „Kohút-y/ovo“. Veru, ťažko sa hľadá niečo pôvodné, maďarské. Veď ešte aj tá čabajská (čabianska) klobása je vlastne slovenská… Zoberte na vedomie, že originálne maďarské názvy slovenských miest a obcí takmer neexistujú! To nie je šovinizmus, priatelia, to je (vedecký) realizmus. Presvedčia vás o tom dvaja profesori. Prvý, profesor Ján Stanislav, veľavážená kapacita – jazykovedec, dokázal, že drvivá väčšina názvov sídiel nielen na južnom Slovensku, ale minimálne v polovici Maďarska pochádza zo slovenčiny a tzv.maďarská verzia je len často skomolený maďarský preklad alebo pomaďarčený pôvodný slovenský tvar.



Cavalli – Maďari neexistujú

Nemusíme pátrať ani na dnešnom území Slovenskej republiky. Pozrime sa rovno k Balatonu: Pôvodný slovenský názov obce Sánka pomaďarčili na dnešný Zánka (dali tam namiesto S „Z“), osada Denč sa dnes volá v maďarskom tvare Dencs, Goloč sa nazýva Gulócs, Papalku premenovali na Paposka, Kaľ je dnes Kótla, Borín sa už volá Berény (ako ten šéf SMK, ibaže ten si tam dal aj mäkké „i“ za ypsilon), no a z osady Čechi sa pomaďarčením stali Csehi… Toto je to búchanie sa Maďarov do pôvodne slovenských pŕs (genetika a rozbor DNA nepopustí) – viď výskum amerického profesora L. L. Cavalli – Sforza zo Standard University v USA. Druhý, americký, Profesor Cavalli – Sforza v závere svojho výskumu o jazykoch konštatoval, že obyvateľstvo Maďarska je v Európe anomáliou. Používa jazyk dobyvateľov z Ázie, ale obyvateľstvo Maďarska nie je etnicky maďarské – ono je prevažne slovanské, definitívne európske. Podľa tohto výskumu gén, o ktorý sa dlhoročný výskum ľudí a jazykov všetkých kontinentov prof. Cavalli – Sforza opieral je Rh – negatívny faktor v krvi. Tento sa v Afrike, Ázii a u amerických Indiánov vôbec nevyskytuje. Je však typický pre Európanov. V prípade Maďarov profesor vyvodzuje, že pôvodní aziatski dobyvatelia nanútili svoj jazyk podmanenej väčšine a ťažko možno dokázať čo i len zvyšky ázijsko – maďarských génov v dnešnom obyvateľstve Maďarska. Podľa profesora je obyvateľstvo úplne vymenené. Preto dnes , kto hovorí o “maďarstve” z etnického hľadiska iba fantazíruje.



Obštrukcie, lebo Maďar…

Prečo to naostro píšem? Lebo nejaký angažovaní šovinisti z „Kokotova“, alias Parkáňa, oficiálne Štúrova robia prieky, obštrukcie a nenávistnú kampaň proti osadeniu sochy Ľudovíta Štúra. Tieto prieky na iniciatívu Matice slovenskej (obdoba hádzania polien pod súsošie Cyrila a Metoda v Komárne – kde mimochodom vierozvestovia prekročili Dunaj) trvajú roky, a tak keď SNS riadila rezort životného prostredia, podnik Vodohospodárska výstavba vyčlenil kúsok štátneho pozemku pod kultúrny monument, lebo obecný „ani za pána“. Obštrukcie mesta a iných „dotknutých subjektov“ trvajú dodnes, hoci socha podľa plánu mala už stáť. Takže potrebné je vyvrátiť tie iredentisticko-šovinistické bludy o pôvodnom „maďarskom“ názve mesta.





Pekne od Adama, čiže rímske Anavum a slovenský Kokoth-kohút

To najskôr Rimania rybársku osadu pomenovali Anavum, Slováci „Kokot“ = Kohút s tvarmi zápisov aj Chokot, Kokat (zápisy z roku 1075 opátstva v Hronskom Beňadiku), neskôr sa objavuje pomaďarčený tvar Kakat(h). Až s dobou tureckou, kedy z dolného Uhorska začali po bitke pri Moháči „Maďari“ utekali na sever za Dunaj sa zrazu objavilo premenovanie Cigerdeln Parkány (1543) … keďže pôvodné Kokoty -„Kohútovo“ Turci aj s hradom zničili. Takže prvý, kto premenoval slovenský pôvodný názov boli pomaďarčení Etnoslováci. Až po porážke horthyovského Maďarska v 2.svetovej vojne dostalo mesto opäť pôvodný slovenský názov, tentoraz po Ľudovítovi Štúrovi, pretože návrat na „kokota“, ani kohúta sa nehodil. Navyše v tom čase sa na južnom území nijakí „Maďari“ oficiálne nenachádzali, inak by boli podľa mierových zmlúv a dohody o výmene obyvateľstva presídlení za Dunaj…



Hurámaďari v akcii

Na stránke www.maďari.sk sa však iredentistickí veľkopotomkovia Húnov žijúci na Slovensku zahrali na ešte väčších etymológov a dušujú sa, že „nie, názov „Párkány“ (čítaj „Párkáň“) nemá slovanské korene“. Sic! Priznávajú, že pôvodný historický názov mesta do príchodu Turkov bol Kakath. Tento názov však podľa ich výkladu vraj pochádza z maďarského slova „kakas“, ktoré znamená „kohút“. A odvolávajú sa na „syna náčelníka Árpada“, ktorý dal v 10.storočí vybudovať letohrádok Kakathvár… Takže takto milí iredentisti. Ako môže nomádsky kmeň, ktorý sa neustále presúva poznať vlastný názov kohúta? Tak ako vaši predkovia nepoznali slovo oblok – lebo na jurte kočovníci nijaký oblok s okenicami nemali, tak ste to prevzali od nás a skomolili ako väčšinu slov: oblok na „ablak“. Ak teda neviete, tak kohút sa v staroslovenčine nazýva „kokot“ a dnes si toto pomenovanie „manžela sliepky“ ponechala srbochorvátčina. Takže podobne ako ste nepoznali oblok, nepoznali (nechovali) ste ani kohúta – čiže „kokota“, a tak ste z neho podobnou jazykovou asimiláciou vyrobili kakasa a „kakata“. A k tomu rovnako ste oproti rybárskej osade „Kokot“ skomolili slovanské hradné sídlo Strigoň na Esztergom, čiže niečo ako „Ostrigoň, ktorý my dnes voláme Ostrihom.



Šovinistické bludy aj o Bratislave

Tiež počúvame, že vraj Pozsony (Požoň) je to pravé staroorechové. Ak si niekto myslí, že Bratislava je nejaký umelý názov, ktorý sa dal mestu až v roku 1919, je na omyle. Prvé známe pomenovanie hlavného mesta Slovenska je Brezalauspurch (v zmysle Breslavovo sídlo, zrejme kniežaťa) uvádzané v Soľnohradských letopisoch (907). V tzv. Altaišských análoch z r. 1052 Preslavvaspurch, v roku 1108 Bresburg, z čoho vzniklo dnešné ponemčené Pressburg. Takže pôvodný názov Bratislavy bol tomu súčasnému veľmi podobný. Podľa niektorých bádateľov toto meno bolo Braslav, resp. Preslav. V tom čase niesli sídla miest ženské sufixy -a, napr. neďaleký Devín sa volal Dovina. Takže názov pravdepodobne znel Breslava alebo Preslava. Nemecký historik Aventinus uvádza pomenovanie Wratisslaburgium, podľa istého Vratislava (spodobovanie slabík „b“ a „v“), ktorý dal hrad opraviť v roku 805. Koreňový základ tohto pomenovania, z ktorého vychádzalo i označenie nápisom RESLAVA CIV na minciach, razených v 11. storočí, predznamenáva dnešné pomenovanie mesta. Východný Frankovia (terajší „Rakúšania“) ho ponemčili v zápisoch na Bresburg a odtiaľ Pressburg. V latinských zápisoch v roku 807 sa uvádza aj Pisonium, odtiaľ Posonium a pomaďarčená verzia Posony. Tvar Pozsony sa objavuje až v roku 1808! Do 14. storočia maďarčina „ž“ ani nepoznala. V rokoch 1830 až 1840 používali prívrženci Ľudovíta Štúra nasledovné formy: Břetislav, neskôr: Břetislava, po kodifikácii novej slovenčiny roku 1843 Braťislava.



Do tretice pozrime sa na Tokaj

Nedávno sa Maďarsko s nami sporilo o túto vínovú značku. A zas tá originalita – vraj celý Tokaj a značka patrí len ten maďarskej časti. Nuž tak opäť etymológia (koreňoslovie) mesta, vrchu a slávnej vinohradníckej oblasti Tokaj je podľa najuznávanejšieho jazykovedca v tejto oblasti, Jána Stanislava, slovenská! Stanislav vo svojom diele Slovenský juh v stredoveku uvádza niekoľko zemepisných názvov v dnešnom Maďarsku, ktoré sú slovenského pôvodu a ich základom je slovenský koreň „tok“. (potok, veľtok, tokať…) Maďari prevzali aj slovo potok na „patak“. K osade menom Toka priraďuje Stanislav novohradský vrch Tokaj. Vrch Tokaj sa nachádza i v abovskej a hlavne – zemplínskej stolici. Názov Tokaj sa podľa neho skladá zo slovanského koreňa „tok“ a sufixu „aj“. O tom, že osídlenie oblasti Tokaj je slovenského a slovanského pôvodu, nasvedčuje rad podobných príbuzných názvov, ako Tokajík (okres Stropkov), Tokajka (samota pri Hlohovci v nitrianskej stolici), ale i srbochorvátsky Tokaljak, Tokov, Tokiči, alebo v Bulharsku Tokačka.

Takže tak, naši milí šovinisti-iredentisti, takto sa veci majú. A nič na tom nezmení ani váš odpor k soche Ľ.Štúra v Štúrove. A ako Štúr súvisí s „Parkáňom“, alias Kohútovom? Nuž práve vďaka jazykovede, ktorou vás usvedčil z ilúzie už profesor Stanislav. Lebo Štúr dal Slovákom kodifikovanú slovenčinu a vďaka etymológii dnes vieme dekódovať aj historické vrstvy podobne ako archeológovia. A vďaka profesorovi Cavallimu zas vieme, že geneticky ste len jazykovo pomaďarčení Slovania-Slováci. A Slovák by si mal Štúra vážiť, aj keď ten „Szlovák“ hovorí radšej po maďarsky… Veď možno v 19.storočí hovoril Štúr kultivovanejšou maďarčinou ako dnešní hurá Maďari."

Rafael Rafaj, Inštitút národnej politiky

www.hlavnespravy.sk/smiesne-napinanie-sv...as-kohutkovo/1613972

Dobrá analýza.
Dodám le toľko:
Štúrovo. Kohútovo, po chorvátsky Kokotovo.
Bratislava - správne, Brezaauspurch, Brezalauspurch bolo najstaršie známe pomenovanie, z toho Pressburg...Ale Brezaauspurch bolo po Bratislavovi, synovi Koceľovom, ktorý bojoval vraj po boku so Svätopluka. Sasinek nepísal, ktorého Svätopluka. Teda mesto dostalo pomenovanie po ňom. Ako sa volalo predtým, nevieme. Možno nebolo (?).
Píše Alan Dolog vo svojej knihe, opiera sa o Sasinka a iné zdroje. O Bratislavovi sme sa v škole neučili...Zdá sa mi toto pravdepodobné.

To čo bolo "pred" Bratislavou sa oplatí pozrieť do knihy p. Hromníka. Devín a okolie mali extrémne dôležité postavenie.

Postavenie? Bol to brod , nad ktorým mali Rimania postavené kasárne, stráž brodu. Ale názov sa asi nezachoval. Druhá pevnosť v poradí smerom na sever a na východ bola Stupava = Mást. Mást je latinsky nazvaná čerstvo vylisovaná šťava z hrozna. Náš mušt. Je to v knihe Naše dejiny úplne inak. Už som za tým .
Ja len dodám, že na tom mieste je teraz hotel Hradná brána patriaci A.F. Zvrškovcovi. Visia tam obzary, ktoré nechal namaľovať aj na slávu Vandalov.

Zomrel historik Pavel Dvořák

Dnes zomrel slovenský spisovateľ a historik Pavel Dvořák. Smutnú správu na sociálnej sieti Facebook oznámilo jeho vydavateľstvo Rak. Rodák z Prahy sa dožil 81 rokov

Pavel Dvořák sa narodil 13. mája 1937. Bol autorom literatúry faktu, zakladateľom a majiteľom vydavateľstva Rak v Budmericiach. Zaslúžil sa o popularizáciu slovenských dejín.

Napísal cyklus Odkryté dejiny – Dávnoveké Slovensko (1974), Staré Slovensko (1975), Praveká Bratislava (1978) a Prví ľudia v Československu (1980), ďalej diela Podivný barón (1993), Kto zabil Viliama Žingora (1994), Zlatá kniha Bratislavy (1993 a 1995), Krvavá grófka (1999) či knižný cyklus Stopy dávnej minulosti (2002 – 2005, 2009, 2013 a 2014).

Pre televíziu vytvoril napríklad cykly Múzeum života (1982), Stopy dávnej minulosti (1994) a spolupracoval tiež s rozhlasom.

Na knižnom veľtrhu 2002 v Lipsku si prevzal Cenu za najkrajšiu knihu roka 2001, ktorú udeľuje nemecká komisia UNESCO v spolupráci s nadáciou Stiftung Buchkunst. Získal ju za Kroniku anonymného notára kráľa Bela (Gesta Hungarorum), na vydaní ktorej sa podieľal historik Vincent Múcska. V roku 2007 mu udelili cenu ministra kultúry za rok 2006 za výnimočný autorský a edičný čin – dielo Prvá kniha o Bratislave, na ktorú nadväzujú ďalšie štyri publikácie. www.hlavnespravy.sk/zomrel-historik-pavel-dvorak/1617624

www.cas.sk/clanok/359473/pravnucka-sando...chovat-na-slovensku/

Želám príjemné prežitie sviatkov všetkým prispievateľom na tomto fóre, hlavne ale našej adminke Ramiannke.

Srdečne sa pripájam.