Staroslovenské hradné mesto medzi Kopčanmi a Mikulčicami
Kopčany sa nachádzajú na Pomoraví neďaleko Holíča a pri tejto obci za riekou Moravou bolo objavené veľké, rozvinuté staroslovenské hradné mesto. Toto hradné mesto sa po rozpade starej Moravy ďalej nerozvíjalo, pamiatky ostali zakonzervované pod nánosmi záplav rieky Moravy, neboli poškodené ďalšou výstavbou či ľudskou činnosťou a tak bolo možné vytvoriť ucelenejší pohľad zo života našich predkov. Názov tohoto mesta nepoznáme, ale v 9. storočí ležalo na opačnej strane rieky Moravy ako dnes, pretože vtedy hlavné koryto rieky Moravy obtekalo toto hradisko zo západnej strany, presnejšie hlavné koryto Moravy bolo až 3,2 km na severozápad od hradiska. Medzi hlavným korytom Moravy a hradiskom sa nachádzali bariny a ramená rieky Moravy a tak dokonale chránili hradné mesto pred nepriateľom od západu. Rieka Morava zmenila svoj smer potom, čo pod Hodonínom postavili veľkú hrádzu, ktorá odrazila koryto rieky smerom na východ k Holíču. S dnešnými Mikulčicami teda toto hradisko nemalo nič spoločné a súviselo s dnešným slovenským územím, ktoré sa nachádza smerom na východ od tohoto hradiska, teda s dnešnými Kopčanmi alebo Holíčom. Ináč povedané, keby rieka Morava nezmenila svoje koryto smerom na východ, toto hradisko by dnes ležalo na súčasnom Slovensku a určite by sa mu nepriraďoval názov "Valy pri Mikulčiciach". Toto hradné mesto sa teda rozhodne nevolalo ani Valy, ani Mikulčice, jeho skutočný názov nepoznáme. V dôsledku posunu koryta rieky Moravy na východ sa toto staroslovenské mesto ocitlo na území katastra obce Mikulčice, ktorá sa dnes nachádza na Morave v českej republike a je vzdialené od Mikulčíc asi 4,5 km na juhovýchod. Hradisko je bližšie k slovenským Kopčanom a navyše medzi týmto hradným mestom a dnešnými Kopčanmi boli objavené ďalšie staroslovenské pamiatky z čias starej Moravy: sídlisko s pohrebiskom s 85 hrobmi a celý stojací kostol sv. Margity Antiochijskej, vzácnej pamiatky z 9. storočia. Našlo sa tu viacero predmetov v hroboch i v odkrytých príbytkoch, ktoré prezrádzajú, že tu žijúci obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárskou činnosťou a svojimi produktmi zásobovali hradné mesto, pretože v 9. storočí medzi touto osadou a hradným mestom netiekla rieka a a obe miesta spájala stará cesta, ktorú sa podarilo zrekonštruovať. V niektorých hroboch boli nájdené jazdecké predmety, ktoré naznačujú, že osada pri kostole sv. Margity Antiochijskej mala aj strážnu funkciu
Kostol sv. Margity Antiochijskej sa nachádza na severnej strane Kopčian v poli mimo zastavanej časti obce približne na pol ceste od hradného mesta ku Kopčanom. Kostol bol postavený v 9. storočí a ide o jedinú doposiaľ stojacu (ak nerátame rotundu v Bíni) pamiatku z čias starej Moravy! Pôvodne bol postavený aj s predsieňou, bol teda väčší ako ho vidíme dnes, ale predsieň bola v 12-13. storočí zbúraná. V predsieni bola postavená v 9. storočí hrobka, určená pre nejakú významnú osobu, keďže však bola predsieň i hrobka neskôr zničená, nevieme, kto v nej bol pochovaný.
Na výstavbu hradného mesta bolo treba zadovážiť veľké množstvo kameňa a vápennej malty. Archeologický prieskum ukázal, že kameň sa dovážal z lomov, ktoré sa nachádzali pri dnešných mestách Holíč a Skalica a vápenec sa dodnes nachádza v okolí dnešnej Jablonice pod Malými Karpatami. Tieto fakty znovu potvrdzujú, že staroslovenské hradné mesto pri Kopčanoch bolo v tesnom hospodárskom i stavebnom spojení so súčasnou slovenskou stranou, s Myjavou a severnou časťou Záhoria.
Počas archeologických výskumov boli v hradnom meste pri Kopčanoch doposiaľ odhalené základy 10-tich väčších i menších kostolov a rotúnd z obdobia starej Moravy a okolo 1000 hrobov a hrobiek na viacerých pohrebiskách pri kostoloch. Mnohé kostoly boli postavené ešte pred príchodom Cyrila a Metoda na Moravu v roku 863, čo znamená, že kresťanstvo tu zapustilo korene už predtým
Zistilo sa aj to, že ešte pred epochou najväčšieho rozmachu starej Moravy, teda pred 9. storočím tu už existovalo staroslovenské hradisko zo 6.-8. storočia, ktoré bolo opevnené drevenými palisádami. Z tohoto obdobia tu bola nájdená keramika s vodorovnými ryhami a vlnovkami vyrobená na ručnom kruhu, zbytky dielní na spracovanie zlata, bronzu a železa a tiež ostrohy s háčikami, ktoré prezrádzajú, že tu žil veľmož s vojenskou družinou. Toto staroslovenské hradisko sa tu nachádzalo uprostred veľkého staroslovenského sídliska, rozkladajúceho sa na ploche asi 50 hektárov. Neskôr sa sídelná plocha ešte zväčšila a napríklad vlastný opevnený kniežací hrad dosiahol veľkosť vyše 7 ha. V tejto opevnenej hradnej časti boli doposiaľ odkryté základy piatich kostolov, kniežacieho paláca s nejakými svetskými stavbami, ktorých nadzemný výzor sa nepodarilo zistiť. Okolo hradnej časti bolo objavené veľké podhradie so sídliskom a štyrmi kostolmi na ploche 100 ha. Z celkovej plochy hradnej časti bola doposiaľ preskúmaná iba štvrtina, z plochy podhradia len nepatrná časť. Z celej archeologickej lokality boli tak preskúmané približne len dve percentá plochy! Napriek tomu archeologické vykopávky vyniesli na povrch bohaté nálezy potvrdzujúce, že v týchto miestach stálo do začiatku 10. storočia veľké, rozvinuté staroslovenské hradné mesto, ktoré tu naši predkovia začali budovať už od 6. storočia. Stavebný materiál jednotlivých cirkevných i svetských stavieb pochádza z lomového vápenca zo západných svahov Bielych Karpát
Na najvyššie položenom mieste hradiska v hradnej časti z 9. storočia boli odkryté základy 25 m dlhej stavby s jednou väčšou a jednou menšou miestnosťou. Ide zrejme o kniežací palác pretože sa nejedná o cirkevnú stavbu.
V hradnej časti boli doposiaľ odhalené základy piatich kostolov. Pri základoch prvého kostola postaveného začiatkom 9. storočia boli objavené dva hroby moravských veľmožov s ťažkými mečmi, na rukoväti jedného meča objavila röntgenová analýza zlatý kríž.
Pri základoch druhého kostola, ktorý bol postavený na mieste zaniknutého prvého kostola niekedy v rokoch 840-860, bolo odkrytých 138 hrobov s bohatým inventárom aj s cennými predmetmi s umeleckou hodnotou. Mnohé tieto predmety boli vyrobené v dielňach v podhradí. V niektorých hroboch odpočívali osoby patriace k vyššej spoločenskej vrstve pre bohatý obsah zlatých predmetov
50 m od kniežacieho paláca boli odkryté základy veľkého trojloďového kostola dlhého až 35 m. Je to najväčší doteraz známy kostol z obdobia starej Moravy. Z nájdených úlomkov je zrejmé, že tento kostol bol postavený s veľkou dôslednosťou a že interiér bol vyzdobený farebnými freskami. V kostole boli umiestnené aj mnohé hrobky, ktoré boli vykradnuté niekedy po vpáde Maďarov. Ostali v nich zvyšky pôvodných predmetov, ktoré prezrádzajú, že v hrobkách boli pochované najvýznamnejšie osoby moravského kniežatstva spolu s veľmi cennými predmetmi, z ktorých sa však takmer nič nezachovalo. Okolo kostola bolo odkrytých vyše 400 hrobov, z toho šesť hrobov veľmožov. Niektoré hroby mali bohatý, cenný a umelecký inventár, ktorý pochádzal z umeleckých dielní hradiska. Ozdobné predmety a šperky vyrobené v zlatníckych a kovoliateckých dielňach sú po stránke umeleckej a výtvarnej totožné s nálezmi v Starom Meste a s blatnickými a nitrianskymi nálezmi na západnom Slovensku. Našlo sa množstvo zlatých šperkov aj s pravými perlami, olovený a strieborný krížik s postavou ukrižovaného a prívesok v tvare miniatúrnej modlitebnej knižky. V ústach jedného nebožtíka sa našla zlatá minca Michala III. razená v rokoch 856-866, čo potvrdzuje, že Moravania boli v úzkom styku s Byzantskou ríšou. Pri kostole bolo objavené baptistérium so studňou, teda priestor, kde sa krstilo. Znamenalo by to, že uvedený kostol bol biskupský. Kostol bol postavený ešte pred cyrilometodskou misiou, počas nej boli pristavané ďalšie časti kostola. Na pohrebisku okolo kostola sa pochovávalo až do polovice 10. storočia, keď už bol kostol v rozvalinách.
Z druhej severovýchodnej strany kniežacieho paláca boli odkryté základy 4. a 5. kostola s hrobkami, ktoré boli takisto vylúpené začiatkom 10. storočia.
Veľa nálezov bolo objavených aj v podhradí aj keď táto časť bola preskúmaná len sčasti. Okolo odkrytej 6. cirkevnej stavby - dvojapsidovej rotundy s bohatou freskovou výzdobou zo začiatku 9. storočia bolo objavených 190 hrobov s bohatým inventárom. Postupne boli v podhradí odkryté ďalšie 4 kostoly s mnohými hrobmi s chudobnejším inventárom. Na západnej strane hradiska v podhradí bola odkrytá plocha 20 a, kde sa našli zbytky 50-tich zrubových stavieb. Je to pravdepodobne len časť sídliska väčšieho rozsahu.
Z archeologického výskumu je zrejmé, že hradisko medzi Kopčanmi a Mikulčicami bolo obývané Slovenmi už v 6. storočí, v 9. storočí však došlo k jeho najväčšiemu rozmachu, keď tu boli vystavané aj kostoly. Žilo tu približne 2000 ľudí, ktorí patrili k majetnejším vrstvám, pretože sa nezaoberali poľnohospodárstvom a do hrobov ukladali so zomrelými mnohé cenné predmety. K zániku mesta, násilnému zničeniu cirkevných i svetských stavieb a vykradnutiu všetkých hrobiek s cennými predmetmi došlo začiatkom 10. storočia podobne ako na iných miestach a s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o vpády barbarských Maďarov na územie Moravy. Hoci sa na niektorých pohrebiskách na hradisku pochovávalo ešte do polovice 10. storočia a na troskách zrútených stavieb bolo obnovené sídlisko menšieho rozsahu, išlo už iba o poslednú fázu existencie hradiska, ktoré sa už nedokázalo zorganizovať do žiadneho územného či hospodárskeho celku.
V okolí hradného mesta pri Kopčanoch sa nachádza niekoľko zaujímavých archeologických lokalít:
Skalica - objavené tu boli staroslovenské mohylníky z 9. storočia, zo sto mohýl bolo preskúmaných 68. Bola tu veľká prevaha kostrových hrobov oproti žiarovým. Nájdených bolo množstvo rôznych predmetov, šperkov a keramiky.
Gbely - objavené tu boli staroslovenské mohyly z 8. storočia s úlomkami keramiky a jednou celou popolnicou.
Josefov - objavených bolo 176 staroslovenských hrobov s rôznym inventárom.
Mutěnice – našli sa tu tri železné predmety, ktoré by mohli byť buď sekerami alebo sekerovitými hrivnami.
Vacenovice - bolo tu objavené malé staroslovenské sídlisko so staroslovenskou keramikou z 8. až začiatku 9. storočia, ktorá je podobná, aká bola nájdená na Valoch pri Kopčanoch.
Kúty - objavené tu bolo staroslovenské žiarové pohrebisko zo 7. storočia, staroslovenské sídlisko s pohrebiskom s hromadným nálezom železných predmetov z prelomu 8. a 9. storočia, ďalšie sídlisko s keramikou a menším pohrebiskom z 9. storočia a zvyšky ešte jedného staroslovenského sídliska z 9. storočia s keramikou.
Moravský Svätý Ján - boli tu nájdené rôzne staroslovenské železné a bronzové predmety uložené v železnom kotly z konca 8. a začiatku 9. storočia. Nález obsahoval aj dva vinohradnícke nože zahnutého, kosákovitého tvaru, čo potvrdzuje, že naši predkovia pestovali vinič. S vinohradníctvom sa Sloveni zoznámili už v dobe neskororímskej v 4. a 5. storočí, keď do podunajských krajov vinič priniesli Rimania. Vinohradnícke nože tohoto tvaru, nájdené v Moravskom Jáne, sa používali na západnom Slovensku ešte koncom 19. storočia a v Maďarsku ešte aj v 20. storočí. Od starých Slovákov sa teda vinohradníctvu priučili aj Maďari, ktorí začali obsadzovať podunajské kraje koncom 9. storočia.
Neďaleko tohto nálezu so železnými a bronzovými predmetmi bolo objavené kostrové pohrebisko z 9. storočia, odkrytých bolo 19 hrobov, nájdené boli rôzne predmety, šperky a keramika. Na inom mieste v katastri obce bolo objavené staroslovenské žiarové pohrebisko s keramikou z prelomu 7. a 8. storočia.
Od začiatku existencie Uhorského kráľovstva v 11. storočí sa zachovalo veľa latinského písomného materiálu, z ktorého je zrejmé, že vinohradníctvo v našich krajoch nezaniklo, ale bolo naďalej veľmi rozšírené a stále viac sa rozširovalo. Vinice v mnohých oblastiach Slovenska boli dokonca väčšie, ako sú dnes. Ak sa napríklad prejdeme po juhovýchodných stráňach Malých Karpát, na mnohých miestach nad súčasnými vinicami nájdeme starobylé, už lesom zarastené zbytky rozsiahlych viníc, od seba oddelených haldami vyzbieraných kameňov. Platí to najmä o pôvodne oveľa rozsiahlejších račianskych, svätojurských a pezinských viniciach.
Staroslovenské vinohradníctvo sa ešte za čias starej Moravy rozšírilo aj do Čiech. Václav Hájek z Libočian zapísal príhodu, podľa ktorej nitrianske knieža Svätopluk poslal českému vojvodovi Bořivojovi pri príležitosti krstín jeho syna Spytihněva sud dobrého vína. A keďže bolo veľmi dobré, Ľudmila, žena Bořivoja prikázala doniesť z Moravy vinič a vysadila ho v okolí rodného hradu Pšov, ktorý sa dnes nazýva Mělník. Táto udalosť sa vraj stala začiatkom českého vinohradníctva.
www.staramorava.euweb.cz/prehladkulturny...er.htm#_Toc206782755