Nepoznaná História

Neviem či bol O. Cvengroš v Srbsku, ja som tam bol a viackrát a istotne sa Republika Srpska vyslovuje a aj píše s písmenom P a nie B práve preto, že gramatiku majú podla Bernoláka, teda píš ako počuješ. Teda pri vyslovení slova Srb počujem na konci B a pri vyslovení slovo Srbska, počujeme zretelne písmeno P. Inak je tomu pri vyslovení Srbija, kde zasa jasne počujeme B a tak sa to aj píše.

Zakladatelom spisovného Srpsko-Hrvatskeho jezika bol Slovák, meno dopátram ak treba a myslím, že to bolo ešte pred Štúrovcami. Do pozornosti dávam, že nepoznajú naše prefíkané Y, ale len obyčajné I a dokážu s ním pokojne žiť, rozprávať a dokonca aj zmysluplne písať. Namiesto toho aby sme ho zrušili, to, či skôr ten Y, tak ho obhajujeme ako sviatosť oltárnu. To som asi odbočil, že? Štúrovi nech slúži ku cti, že on tvrdé Y nezaviedol do spisovnej reči,

toľko zaujímavých informácií, vodítok,vysvetlení nám p.O.Cvengroš ponúkol a Vy vytiahnete takúto "hovadinku" so spodobovaním..jeho prácu treba brať komplexne-dostať ju do širšieho povedomia všetkých na SVK a nie ju rozbíjať na základe prkotín..

Y aj ja nenávidím-hádam aj pre svoje dis-lexie a grafie a iné...za boha ho netrafím a vzdal som to už na ZŠ...ale O.Cvengroš si naozaj nezaslúži len o tom...Momentálne som z neho paf...

Nepanikárte páni detaily tvoria dokonalosť diela, tak ako by si chcel aby s toho bola nová učebnica dejepisu, ak v nej budú chyby? Pohŕdate chybami starých autorít a pri nových by Vám chyby nevadili? A ako vy dokážete kontrolovať autority? Večšina z nás nebude mať nikdy také vedomosti, ako môžu získať profesionáli a tak jediná naša previerka spočíva v kontrole tých vecí, vedomostí, ktoré dobre ovládame. Bol som v Srbii a nebojím sa povedať že to je Srpska.
A idem čítať teda Cvengroša čo má nového, už je to dávno čo som ho čítal.

Určite treba vicibriť každý detajl-lebo práve toho a tak ako Denis sa toho chytí , každý strašne vzdelaný gebír, ale nešlo ani tak o tom čo bolo napísamé, ale AKO to bolo napísané.Nepanikárime.Teda aspoň ja nie .

Už 25 rokov nie som zamestnancom a robím sám na seba. Zabudol som vyjydrovať sa, písať v zmysle AKO, píšem len tako, kako si myslím a čo si myslím, to mám na jazyku. A nemyslým, že by to bola prostorekosť, ale skôr úprimnosť. Takže neberte to prosím v zlom, že chcem niekoho poškodiť, alebo nebodaj Vás tuná urážať. Ale dovolím si trvať na tom, že v diskusii sme a musíme byť slobodní.

Denis precitajte si cast textu ohladom 'republika Srpska'

<<<Vieme, že Got je Gad – Had, pozrime sa teda ako preložíme slovo had v jazykoch krajín, ktorých sa Góti zmocnili. V latinčine had vyjadríme slovami anguis a serpēns, v taliančine apside, serpe, serpente a angue, vo francúzštine serpent, po španielsky bicha, culebra, serpiente, sierpe, alambique; portugalsky serpente a cobra. Vo všetkých vymenovaných jazykoch nájdeme slovo so základom serpe – serpēns (lat.), serpe, serpente (tal.), serpent (fr.), serpiente, sierpe (šp.), serpente (por.). Ide o všetko románske jazyky, takže takmer identická príbuznosť slova had je pochopiteľná, avšak pozornosť je potrebné upriamiť na samotný základ týchto slov – na výraz serpe, ktorý môžeme čítať aj ako serbe. Serbia je pomenovanie Srbska v jazykoch celej západnej Európy: Serbia (ang.), Serbien (nem.), Serbia (šp.), Serbie (fr.), Szerbia (maď.), Serbia (tal.), Serbia (lat.), Serbia (rum.), Servië (hol.), Sérvia (por.), Serbien (šved.).

Správnosť úvahy potvrdzuje názov srbskej časti v rámci štátneho útvaru Bosna a Hercegovina, ktorý sa oficiálne volá Republika Srpska, obývaná z prevažnej miere Srbmi (88%)[45]. Srpska sa v tomto prípade píše s P a nie s B, napriek tomu, že ju obývajú Srbi a nie srpi (serpi). Serb je teda had a krajina hadov sa nazýva Serbia či S(e)rpia, a Srbia (srb.)sa (náhodou?) nachádza práve na území Gótov.>>>

v texte sa zretelne uvadza 'pise sa', nie hovori. Povod serp, pravdepodobne pochadza z latinciny z tvaru 'serpens', ktory potom prevzali ostatne 'zapadoeuropske jazyky'. Latinske pismo, ako je zname, bolo velmi nedokonale, nedokazalo dostatocne vyjadrit vsetky foneticke zvuky jazykov europanov. Preto nie je vylucene (to je naozaj hypoteticke), ze latinsky zapis 'serpens' sa v case jeho vzniku mohol citat ako 'serbens'... koniec koncov P a B spodobuju do takej miery, ze odlisovat ich, hlavne v starsich textoch nema hadam ani zmysel. Koniec koncov nemusime daleko chodit po priklady. Historicke nazvy dnesnej Bratislavy pozname zo starych textov, popri inych, i v tvaroch napr.:Bresburc ale i Prespurch...
(sk.wikipedia.org/wiki/Zoznam_historick%C...C3%A1zvov_Bratislavy)

Toto platí všeobecne o všetkých historických pomenovaniach, ktoré zapísali LATINÍCI a prevzali aj od Grékov!!!

Zaujímavé, že latiníci prevzali náš Vyšehrad alebo Vyšegrad presne tak - Visegrad.
Pozrite si, ako túto tému spracovali negebírovci.
www.hradiska.sk/2011/11/visegrad-dalsie-...ravske-hradisko.html
Táto téma sa teraz preberá na sclabonii, a viacerí tam chodíte, takže preto som to tu zavesil.

---

Teším sa na pokračovanie brainstormingu o Serpoch, Hadoch, Gótoch...
Nie náhodou bolo Sirmium jedno z hlavných miest podelenej Rímskej ríše. A asi tam mal svoje sídlo aj Attila.
Lebo Rím bol určité obdobie jedno zo 4 miest, odkiaľ sa vládlo nad tzv.Rímskou ríšou.

Ten náš Vyšehrad je asi 7 km od Štúrova.
To len náhodou ho vzali do názvu Višegrádska štvorka? Náhoda?
V nejakom starom lit. diele z 19.storočia som našiel význam slova Vyšehrad: je to hrad v hrade, teda horný hrad obklopený spodným opevnením.Niečo ako Akropola a spodný hrad.
Napríklad v hornom hrade bol kráľ, pod ním vojaci, nižšia šľachta, čeľaď...
Asi to bol dobrý pohľad pre cudzinca.Možno je to tá Nevýslovná pevnosť.
A neďaleký Ostrihom sídlom cirkevnej moci.