Nepoznaná História

asi netrklo, v každej publikácií sa píše ako o východných gótoch alebo o germánoch všeobecne, max.o skýtoch,sarmatoch...aj keď Jordanes píše o "SUAVI čo bojovali na pešo" ... ak nás aj priznajli,boli sme pravdepodobne len časť predvoja-menej cenné jednotky sa posielali vždy do boja ako prvé a isto nás ako menejcenných brali aspoň tí pozdejši prekrucovači dejín to tak brali..

Ja simyslím,že trochu ho to " trknúť" muselo..Tak ako opísal tých krpatých Hobbitov -v podstate nikto lepšie nemôže opísať sedliakov -a za sedliakov ani Gótov ani Vikingov nikto ani náhodou nepokladal...

Část zprávy je pro hosty skrytá. Pro zobrazení celé zprávy se prosím přihlašte nebo registrujte.

Část zprávy je pro hosty skrytá. Pro zobrazení celé zprávy se prosím přihlašte nebo registrujte.
Část zprávy je pro hosty skrytá. Pro zobrazení celé zprávy se prosím přihlašte nebo registrujte.

Dik Martine, že si to vyriešil za mňa, dúfam, že je to ono.....

Lepší ako Šembera

Vďaka!

Máš pravdu, bol som v Iži, Komárne, Štúrove, Budapešti, ale vo Vyšegrade ešte nie...
Pri svojom príspevku som vychádzal z toho, že brody a mosty boli vždy na styku dvoch pohorí alebo kopcov na oboch stranách rieky, či je to Devín, Bratislava, Vyšegrad alebo Železné vráta, kde v rokoch 103-105 postavili Trajánov most pre zásobovanie vojsk v Dácii.Tam mal most už hodne po prúde, po pribratí najväčších riek, dĺžku 1135 m a bol vyše 1000 rokov najdlhším oblúkovým mostom na svete.
Ale nehádam sa, počas sucha je vo Vyšehrade možno vody po kolená, ale je pravda, že vojaci čakať na sucho nemôžu.Vo Vyšegrade je Dunaj už silnejší, lebo pribral už Váh, Hron, Ipeľ...
Mne išlo o ten princíp.

Suhlasim znamienku rovná sa medzi Veligradom a Wogastiburgom. Ozaj skadial je ten udaj o 512ha?

Osobne som vsak privrzencom teorie neznicenia tohoto mesta a to je prave dovod preco nebolo este najdene a asi sa ani nikdy nenajde. V jednej svojej knihe p.Irsa porovnava Mikulcice s Nitrou a ak sa dobe pamatam tak konstatuje ze za cias VM mohla byt Nitra resp. jej osidlenie az 400x (dufam ze si to pamatam spravne) vacsia ako Mikulcice. Problem ale je ze bola prestava/zastavana/upravovana a pod a tak co tam bolo pre x storociami nevie dnes nikto.

Este snad k tym Arpadovcom. Nevidim dovod preco by nieco nicili. Oni sa na VM prizenili a nemali dovod nieco nicit. V knihe "Bitka pri Bratislave v roku 907..." sa uvadza kolko osidleni bolo znicenych resp. zaniklo pri prichode "madarov". Ked si tie udaje porovnate za moravu, slovensko a dalsie casti tak jednoznacne to skor vyzera tak ze na slovenskej casti to bolo najmenej.
Moj osobny dojem je s toho naozaj ten ze skor doslo k nastupu Arpadovcov na tron pretoze Mojmirovci vymreli po meci a niekedy v tej dobe sa Cesi ulakomili na moravsku cast VM resp. boli sucastou vacsieho vypadu zo zapadu? Zaujimave by bolo studovat od zaciatku vsetky dokumenty k bitke v roku 907. Kto to vlastne voci komu bojoval.
Jozef Stanislav VŠ napsal:

Tak som sa zase pozrel do knihy Kronika o Velké Moravě od Lubomíra E. Havlíka a musím si posypať popol na hlavu, nie je to 512 ha, ale na str. 155-156 o zajatí a oslepení kráľa Rastislava, autor uvádza 250--300 ha, čiže strana štvorca má byť 1,58 - 1,73 km.
Pre jasnejšiu predstavu si uveďme menšiu stranu obdĺžnika (fazuľovitý tvar hradiska):
menšia strana má 1000 metrov, väčšia strana bude mať dĺžku pri zachovaní 250-300 ha x 2,5 - 3 kilometrov;
800 m strana (ako väčšia strana hradiska na Zobore) x 3,125 - 3,75 kilometrov;
500 m x 5 - 6 km.