Nepoznaná História

Tak takým rozmerom môžu zodpovedať iba Bratislavský hradný kopec s opevneným podhradím - opevneným mestom, alebo Nitra s centrálnym hradom na kopci a opevnené dnešné centrum mesta aj s často uvádzanými hradiskami...
Mikulčice, to bol iba starý sklad soli a neskôr pre protomoravských vojakov a jazdcov to bolo vhodné miesto pre kone (veľa dobrej trávy a vody ), a že si bohatí vojaci (žoldnieri) postavili veľa kostolíkov, to ešte nič nedosvedčuje, veď aj Mikulčice a Kopčany boli iba podhradie pod starým Holíčom. Holíč , to je - Biely Kostol, Weisskirchen.Teda takmer VELEHRAD, Biely hrad?

ivko, vrátim sa k problematike brodov, zvyčajne bývali tam kde sú v rieke skalné prahy, ktoré rieka nedokázala vymlieť. Tam sa rieka rozliala do šírky, lebo prietok zostal zachovaný. Podmienkou pri Dunaji bolo aj to, aby sa voda rozliala do viacerých tokov, bočných ramien a prietok vody v hlavnom koryte bol čo najmenší. Ale aj tak voda nemohla siahať vyšie ako koňom po brucho, inak ich nadvihlo a nedokázali ťahať povoz. Že by niekto mohol pešo brodiť Dunaj, to neverím.
Najväčšou záhadou je ovšem brod pri Bratislave. Prešiel som loďou zo sonarom niekolko krát od Devína po koniec BA a miesto brodu ani náznakom, ale všade rovnaká hĺbka. Brod mal byť údajne oproti Vodnej bráne a tam sa oddeloval aj tok Malého Dunaja. Takže ak dnes nevieme povedať nič ani náznakom o brode v Bratislave, ktorý spomýnajú všetci a všade, ako sa môžme baviť o brodoch pod Štúrovom? Dosť ťažko.

Velká Morava nemala hlavné mesto.

k tomu brodu: myslím si,že v Bratislave nejaký určite musel byť a prietok vody v Dunaji dnes a pred 2000, alebo 1000 rokmi musel byť menší,keď zoberieme do úvahy aj Dunajské ramená ktorých bolo v minulosti určite viacej a odoberali z Dunaja viacej vody než dnes+Dunaj sa rozlieval do väčšieho koryta v okolí Bratislavy než je tomu v súčastnosti,tak sa nám brod v BA nemusí zda´t až tak nerálny,okrem toho kupci sa cez Dunaj nepremávali ,tak ako dnes kamióny po dialnici,určite si počkali na vhodné ročné obdobie-suché mesiace-a práve v tomto období bola pod hradiskami a v okolí brodov najviac rušno.

Hradiská Nad Lomom,Na Pieskách,Devín a Bratislavský hradný kopec +osídlenie/aglomerácia/, ktoré sa tiahlo v ich okolí muselo byť impozantné.Devínska brána ktorá sa tiahla od Devínskeho hradného vrchu až po Bratislavu bola akousi vstupnou bránou do Karpatskej kotliny,široko ďaleko nebolo možné prejsť zo západu na východ a zo severu na juh inde než na tomto mieste,kde na juhu bol Dunaj jeho ramená,močiare,luhy na našej strane hradiská a za nimi Devínska kobyla a Karpaty.O strategickom význáme tejto lokality pre kohokoľvek,kto toto územie ovládal a kto mal na neho zálusk sa snáď ani debatovať nemusíme.

Páni Denis a Ivko, každá krajina, kniežatstvo, ríša mali svoje hlavné mesto. Moravský Veligrad nie je srbský Belegrad ani iný a inde. Bratislava je môj tajný kôň, ale nie je tiež veľkomoravský Veligrad.

Ak ten brod v BA naozaj bol, tak to musel byť štrkový prah. Toto sa mi zdá síce neuveritelné, ale pred dvomi rokmi v Bulharsku-Rumunsku kde tvorí Dunaj pohraničnú rieku, piesky zahatali rieku naprieč celým korytom tak, že lode nemohli plávať. Voda sa valila samozrejme druhým súbežným korytom, ale to je nesplavné a nebola na ňom vytičovaná plavebná dráha. Nakoniec sa lode plavili cez umelo vykopaný kanál. A tam dole je Dunaj asi 10 x mohutnejší ako u nás. Takže dnes už verím, že naozaj mohli nastať také prírodné podmienky, že ten brod vskutku existoval. Možno mu pomohli aj ludia a za nízkeho stvavu hádzali do vody kamene, pri hradnom brale ich mali odkial brať. A tam sa štrk pomali zachytával.
Maďari pred rokom 1900 spravili rozsiahle úpravy toku, napriamili ho a to od Devína až po Bratislavu. Okolo Vyšegrádu tok neregulovali, potom až v Budapešti a kus za Budapešť. Tok sa začal regulovať skrz lodnú dopravu. Aby sa prekonali neodstranitelné prahy- brody, tak sa zdvíhala hladina v rieke. Odstavovali sa súbežné toky, ramená, robili sa usmerňovacie hate a samozrejme sa dvíhali brehy násypmi. Samozrejme rieka netiekla nad úrovňou krajiny a vymielala si stále hlbšie koryto, zaklesávala. To malo vplyv na riekou unášané štrky, piesky a kal. V Bratislave sa vtedy usádzali jemné štrky a piesok, o tom je dôkaz v sedimentoch po území celej Bratislavy. A tam kde sú dnes jemné piesky a štky, tam bolo len blato, prípadne blato s pieskom. Pre nás to v poznaní znamená to, že ryžoviská zlata boli v Bratislave a nie ako je tomu dnes až pri Komárne. Ten kto ovládal bratislavu mal tolko prospechu, že len hlupák by o toto miesto nebojoval a usadil by sa v bažinách.
Podme na tie výhody Bratislavy.
A. Bola to križovatka dvoch najvýznamnejších obchodných ciest, Zlatej a Jantárovej. Samozrejme keď dotiahli kočovný lúpežníci, tak bolo po kšefte, ale za Svetopluka ešte boli funkčné. Netreba váhať že to bolo aj mýtne miesto pre cudzincov a tu platili mýto. Tak ako vyberali mýto Bavori, tak ho vyberali aj Mojmírovci.
B. Bola tu obchodná vodná cesta na obchod zo solou pochádzajúcou z Rakúska /Bavorska/ a to nielen rieka Morava a na ňu nadväzujúce prítoky, ale hlavne Malý Dunaj, ktorým sa sol navážala do oblasti celej Nitry až po Komárno. Ak obchod zo solou nebol královským monopolom, tak isto podliehala osobitnému zdaneniu.
C.Zároveň bolo možné touto cestou vyvážať v tej dobe ťažko prepravitelné obilie. Prúd bol velmi pomalý a pravdepodobne ťahanie lodí koňmi nebol pre nich žiadny problém. Je predpoklad, že obylie bolo zdrojom bohatstva ponitria aj pomoravia, samozrejme najskôr ho musel predať a dokázať ho vyviesť. Ako núdzové riešenie sa to istotne dalo aj na muliciach, ale vo velkých objemoch len na lodiach. Ak sa plavíte po Dunaji cez Bratislavu, tak najvýraznejšia budova ktorú vidíte z vody je okrem hradu budova dnešnej Reduty. A práve táto ohromná budova bola sýpkou, teda skladom s obilím. Ta budova je tak obrovská, že ďaleko prevyšovala potreby mesta. Navyše bola kúsok od prístavu. Netvrdím že stála už vtedy, len to, že sa tu obchodovalo s obilím vo velkom rozsahu.
C, Dunajský brod, ten umožňoval exportovať druhú najvýznamnejšiu obchodnú komoditu tejto oblasti a to bol hovädzí dobytok. Dnešné Hlavné námestie v BA bolo práve dobytčím trhom, vtedy bolo od Dunajského brodu vzdialené asi 500metrov. Za trhy s dobytkom sa platilo. Tí čo prišli predať a aj tí čo kúpili, resp. vyvážali. Dobytok sa sem hnal zasa s celej oblasti , lebo inak sa do Bavorska dostať nemohol. Dnes je to podobné, cez Bratislavu prechádza skoro celý export Slovenska smerom na západ.
D, Ryžoviská zlata. Nie je na to samozrejmä žiadny dôkaz, ale prečo by neryžovali, keď to zlato tu evidentne muselo byť. Zaujímavé je , že Mojmírovci nerazili vlastné mince. Myslím že to bolo preto, lebo potrba drahých kovov na liturgické predmety bola tak enormná, že sa lepšie platilo priamo zlatom, ako mincami z nich.
E. Vojensky strategická poloha, kto ovládol Devín a Hrad, ten ovládal vstup do Nitrianska a pomoravia. Vydať tieto pevnosti Bavorom by bola vojenská sebevražda. A zasa naopak, dve silné pevnosti vedla seba tvorili vražednú kombináciu pre obliehatela, aby nemal jedných z nich v chbte, musel oblahnúť obydve. Na to bolo treba obrovské množstvo vojakov a to ešte stále boli obliehatelia ohrozený zvonku "Armádnym zväzkom východ" teda z Nitry a "Armádnym zväzkom západ" teda z vojejnskej garnizóny Mikulčice. Jazdci mohli byť pri Bratislave za jeden deň a zabrániť útočníkovi zháňať potravu plienením . Preto aj pri všetkých Bavorských útokoch išli s armádou aj zásobovacie lode. Plieniť sa samozrejme pokúšali, ale za cenu obrovských strát.

Preto Rastislav tak úpenlivo bránil krajinu z Devína a nie nejakého mesta z vnútrozemia. Dokonca ani nie z Bratislavy, lebo tá mala ekonomicky vyššiu cenu ako Devín. Tým že sa opevnil na Devíne vnútil svoju stratégiu útočníkovy a aj keď vyjednával, tak výťazom bol on. Niet žiadneho dôvodu predpokladať, že Svätopluk konal inak. Ekonomika nepustí. Samozrejme v prípde Svätopluka bolo jeho mestom Nitra, lebo tam boli jeho rodinné dŕžavy, zdroj jeho osobného majetku. A ten nebol malý, lebo mu umožňoval vydržiavať tak silnú armádu, že Rastislav na neho nechcel zaútočiť priamo, ale radšej ho skúsil zavraždiť zo zálohy.

Pekne .Nie som "Blavák" a nemám to obšahané- takže musím len veriť, že to je tak a znie to logicky.

Pán Dvořák má v jednej staršj knihe fiktívny obraz, ako to asdio vyzeralo okolo Bratislavy.Množstvo ramien.Až potom to narovnali a stiahli do jedného koryta.
Podobne aj "česká" rieka Morava. Mikulčice a Kopčany boli jedno sídlisko , sklad soli a sídlo vojenskej posádky s mnohými kostolmi.Potom to spláchla povodeň, tak sa zachovali kostoly (v močarine), a potom podľa projektu stiahli vody viacerých ramien do jedného koryta, až sú dnes Kopčany na ľavom brehu a Mikulčice na pravom brehu.
A niekto stále sníva o Mikulčiciach ako sídle nejakej Veľkej Moravy.Pritom to bolo iba podhradie Starého holíčskeho hradu!!!

O význame Holíča sa nedá pochybovať, či skôr naopak, nedoceňuje sa. Ale Mikulčice boli podla mňa vojenská garnizóna, niečo ako dnes Ramstein v Nemecku. Počet kostolov krásne dokumentuje kolko bolo na Slovensku - teda v Maravii žúp, či skôr kniežatstiev. Bola to predsunutá obrana proti Frankom a každý knez tam mal vojakov a samozrejme vlastný kostol. Kniežatá tam však nežili, posielali tam svojich zástupcov, poväčšine homosexuálnych, ako vyplýva z archeologických nálezov.

Ďakujem, dúfam, že si našu tézu, že tzv. Mikulčice (názov dnešnej novej dediny) boli iba skladiskom soli, vojenským táborom s kostolmi, prevezmú viacerí návštevníci ramiannkáčskeho fóra.eda aj gebírovci alebo študenti na stredných a vysokých školách, ktorí chcú byť gebírovci.
A množstvo kostolov? Soľ bola strategická drahá surovina, prekladisko soli bola vlastne jedna banka (v dnešnom ponímaní), takže bol prebytok peňazí u vtedajších prievozníkov, vojakov, colníkov...A štátnych úradníkov.
Preto postavili veľa kostolíkov, ale ani jeden tzv. centrálny.
Načo aj? Aj tak ich vzala veľká voda...

Skladisko soli tam bolo, to niet pochýb, ale zrejme aj množstvo remeselníkov, lebo armáda priťahuje peniaze a aj ich míňa. Ale sol tam bola až tercialne, tá by tam bola aj bez vojakov. Ak začneš uvažovať ako vrchný velitel nad obranou svojej krajiny a nie hladať hlavné mesto plné úradníkov, tak dostaneš iné riešenia. O tom že to bola militarizóna niet žiadnych pochýb. U nikoho. Otázkou sporu je prečo tam bola.