Nepoznaná História

Mňa by zaujímalo, či na hornú Veligradsku Moravu a Nitriansku Moravu mohli ľoďami dovážať tú soľ?
Myslím, že ju prevážali oslami a koňmi, že kvôli močiarom okolo riek Moravy a Váhu v nížinách si to nemohli dovoliť.
Tie kostoly, boi hlavne drevené a rôzne menšie cirkevné stavby, kaplnky. Keďže sa uvádza, že v Čechách vo vrcholnom stredoveku. bolo okolo 600 - 800 drevených kostolov, tak na Morave a na Slovensku ich bolo tiež neúrekom.

Skúsim odpoveď - stretegická soľ z Marmarošu sa viezla po suchej (!!!) ceste po kopcoch a hrebeňoch po tzv .Českej ceste od Trnavy na Jablonicu (od slova Gablona= colnica!!),kde nijaké sladké jablká neboli!.
Potom cesta išla do Holíča (kopec, hrad) a na druhej strane bol kopec nad Dolními Bojanovicami (skôr Vojanovicami), kde tiež boli vojaci.
Medzi nimi boli štátni úradníci na brode (cca dnešné Mikulčice). Brod cez rieku - českú Moravu. Teda štátni byrokrati s peniazmi...Preto veľa kostolov.

Sol bola v dnešnom Rakúsku, vtedy Bavorsko, v Rumunsku, vtedy Sedmohradsko. a možno aj v Polsku, ale nečítal som nikde, že by sa odtial vozila na VM. Zo sedmohradska sa vozila na muliciach, teda možno 100 kg na jedno zviera. Z Rakúska sa vozila na lodiach a jedna loď oddiezla aj niekolko ton. Ekonomika dopravy nepustí.Odporúčam mestské múzeum v Heinburgu. Pokial nebolo vyhlásené solné embargo, tak sa vozila odtial. Vodné toky tvorili len základnú osu prepravy. Proti prúdu Moravy sa pravdepodobne prekladalo na menšie lode a smerom k Nitre sa išlo po Malom Dunaji bez prekladania až po sútok z Váhom a odtlal do Šale /Šala - Sala/ , možno až po Sereď, tam bol brod a kde bol brod, tam zvykli byť trhové miesta. Odtial do Nitry je to na skok, Teda ak tam prišiel náklad zo solou, tak ho preložili na 20- 30 ulíc, alebo na 6 -8 vozových záprahov. Ráno preložili a večer vykladali.

Jozef Stanislav VŠ napsal:
Neviem ako si to myslel. Preto že boli okolo rieky močiare, tak nešli člnom, ale sa po tých močiaroch brodili koňmi? Alebo rieky skrz močiare naďaleko obchádzali?

a čo solivar v okolí Prešova,doložená baňa je už z 13 st.možno sa ťažilo v tých miestach omnoho skôr..alebo aj Solotvino na Ukrajine je to k nám na "skok",neďaleko Tisy pri Rumunských hraniciach,pod zemou sa nachádzajú solné jazerá niečo ako "mŕtve more" a ťažba soli je tam doložená min.2000 rokov ako aj obchod s Rímom a ak sa ťerigali so soľov do Ríma určite čo to zablúdilo aj k nám..

Možné je všetko, ale nie su vedomosti, že by sa sol vozila z iných oblastí ako som spomínal. Sedmohradskú sol ovládali Bulhari, Rakúsku sol Bavori. Hlbinné vrty vtedy neboli možné, takže len povrchová ťažba, resp. klasickým baníctvom. Jasné že sol sa získavala aj v Terste odparovaním, alebo pri Balte. Ale nevozila sa. Asi bola velmi drahá.

Pri Prešove a v Soli sa soľ dlho získavala iba odparovaním, až neskôr sa pri Prešove začalo ťažiť banským spôsobom.V Soli pri Vranove sa iba odparovalo a aj tie soľné pramene komunisti -družstevníci dali zasypať...
Vo Vieličke a v Bochni v Poľsku sa do 13.storočia tiež iba odparovalo, až za dcéry Belu IV., svätej Kunigundy (Kingy) za pomoci marmarošských baníkov začali soľ ťažiť pod zemou...To bola potom nie baňa na soľ, ale doslova baňa na zlato.Veľký biznis, veľké peniaze.
Marmaroš má veľkú výhodu - soľ je tam až na povrchu, to riadne si vtedy nabrali aj Rimania. Brali všetko - celé karavány zlata, soli, kovov...Preto postavili Trajánov most, Dacia bola zlatá baňa.

Preto vlastne bavorský král, cisár Arnulf sa snažil u Bulharov , aby nedal kc. Svätoplukovi ani trochu soli, čím on pohrozil vojnou.

ak teda nie som vedla, tok Dunaja je regulovany Gabcikovom. pamatam si na debatu v nejakom denniku z prvej polovice 90. rokov ked bol v lete Dunaj pri BA znacne ubohy a nebola po nom mozna ani plavba. Dalej treba brat v uvahu ze toky vsetkych vacsich riek boli v byv. CSSR upravovane komancami aby tiekli "rovno" ... neviem ci to bolo tak aj s Dunajom, ale Hornad okolo KE a priamo v KE urcite upravovany bol a dodnes si to zo sebou nesie katastrofalne nasledky.

Ale aj k veci. Ohladom brodu pri Blave a jeho odhaleni som cital uz dost davno clanok niekde na webe?(nepamatam...neprikladal som tomu vahu) ale mari sa mi ze tok Dunaja bol zmeneny (a nie komunistickym planovanim) ale ci islo o prirodny jav alebo umely neviem. Tolko uvaha sklerotika

tak som trocha hladal:
baco-personal.blogspot.sk/2010/07/sila-f...rovincie-avarov.html
sk.wikipedia.org/wiki/Prievoz

Pomenovanie Malého Dunaja bolo staroslovensky Malava.
Veď archeolog. vykopávky to jasne môžu dokázať i keď neviem, či na Žitnom ostrove po Avaroch a po starých Slovákoch sa tam nejaké našli!?