Nepoznaná História

Kult Slnka.

Z článku "Zpráva o smrti mistra Jána Husa".

V tom článku sa spomína, že mistr Ján Hus, keď bol na hranici /oheň/, nesmel byť obrátený tvárou k východu.

Pak byl svlečen ze svého oděvu a přivázan ke sloupu provazy tak, že byl k tomu sloupu uvázan rukama nazad, a když byl obrácen tváři k východu, řekli někteří z okolostojícich: "Ať nestojí obrácen tváři k východu, protože je kacíř, obraťte jej k západu. "Tak se i stalo."

Tak, že si to zhrnieme.

1. Cesta do svätyne bola orientovaná zo západu na východ. Z tmy do svetla.

2. Zimný slnovrat, alebo Štedrý večer. Naši predkovia verili, že Slnko umiera a znova sa narodí /rozprávka Tri zlaté vlasy deda Vševeda/.

3. Na to, aby zistili, kedy je najkratší deň v roku t.j. zimný slnovrat sledovali slnečný paprsok na stene v miestnosti. Dodnes sa to zachovalo v tradícií, že na štedrý večer, keď budeme postiť uvidíme ružové prasiatko. Ružové prasiatko = slnečný paprsok.

4. Keby sme na štedrý večer sledovali slnečný paprsok, tak by sme zistili, že ten paprsok sa na tri dni zastaví, a až potom sa pomaly pohne nahor. Keby sme žili na južnej pologuli, tak by sme povedali, že slnko umrelo na kríži /súhvezdie kríža/.

5. V predkresťanských časoch deň začínal západom slnka, u nás je to o polnoci, kedy je najväčšia tma. Židia a adventisti si tú tradíciu zachovali, ale mi nie.

6. Mohylníky - alebo cintoríny boli orientované na východ, tam, kde vychádza slnko t.j. nebesá. Správnejšie na severovýchod za vodou, na miernom návrší. Sever je Veles - zem, Východ - nebesá, mierne návršie ako bližšie k nebesám a voda oddeľovala svet živých a mŕtvych.

7. Mohli by sme pokračovať takto ďalej, a zistili by sme veľa nezrovnalostí napr. Nový rok = obriezka Ježiša.

8. Kult Ježiša zakryl kult Slnka, tak nás ani neprekvapí, že Ježiš bol tri dni na kríži a pod. Keď sa lepšie pozrieme na kríže v kostoloch, uvidíme tam aj slnko t.j. božie telo.

9. Takže Ján Hus musel byť obrátený tvárou na západ, tam kde naši predkovia chápali, kde je tma.

S pozdravom Sloven.

Na youtube je prednáška o Vedickej kuItúre Slovanov Ing. Vladimíra Lauberta, ktorý spravuje stránku vedy.in. Nájdete ju pod:

Kto sme, akí sme alebo akí boli naši predkovia?

"SLOVO" je jedna z podstatných čŕt duchovna. Je to niečo hlbšie než materiálne hodnoty. Možno sme práve my - Slovania - predurčení na odovzdanie duchovnej sily celému svetu!!!



V dávnych dobách naši predkovia používali pre svoje označenie názov Wáni (roľníci). Dozvedáme sa o tom zo starých rún (napr. pylská tabuľka z 12. stor. p. n. l. - ... stíra nás Wány zjevujíc ...).
V prvých storočiach n. l. náš národ používal názov Sloveni a to až do konca prvého tisícročia. Zatiaľ netušíme, kedy došlo k zmene z Wán na Slo-wán až po Sloven (muži boli Sloveni a príslušníčky ženského pohlavia sa nazývali Slovenkami).
Označenie Slovania sa začalo používať (možno opätovne) až po príchode Cyrila a Metoda na základe staršieho chybného výkladu hlaholického staroslovanského písma. Chyby vznikli, keď sa tvrdé jer začalo interpretovať ako "i" a ďalšie verzie označenia našich predkov sa deformovali od slov Sloväni, cez Slovieni, Slovani až po dnešné Slovania (čo by podľa jazykovej príbuznosti mohlo byť staršie označenie ako Sloveni, keďže Slo-wán bol asi medzistupeň medzi Wán a Sloven).
Ťažko povedať, kde hľadať prameň názvu nášho národa. O označení slovom Wáni je písané vyššie (Wán = roľník), ale čo s názvom Slo-wán?
Odvodenie od slova sláva asi nemá význam, lebo Slovania, či Sloveni, neboli slávni (boli jednoduchými, mierumilovnými ľuďmi žijúcimi v súlade s prírodou). No odvodenie od slova "slovo" by dávalo zmysel, keďže sme patrili medzi národy, ktoré mali svoje písmo (na rozdiel od kočovníkov, ktorí prichádzali ako analfabeti). Čiže Slo-wán by mohol byť roľník používajúci napísané slová (gramotný roľník).
Ešte je tu možnosť, že rovnako ako Wán aj slovo Slovan bolo odvodené od roľníckej zameranosti našich predkov. Sěljánin je totiž rusko-bulharský názov pre dedinského roľníka. Ak tam pridáme písmeno o, miernou obmenou vytvoríme názov Sěloján (čítaj sjeoján), čiže roľník, poľnohospodár. No a teraz si vyberte z toľkých možností, ktorá teória je správna!
Jediné dva slovanské národy, ktoré si ponechali základ z pôvodného názvu predkov, sú Slováci (žijúci na Slovensku) a Slovinci (žijúci v Slovenii - po slovensky v Slovinsku). Obidva národy označujú svoj jazyk ako slovenský a svoje ženy ako Slovenky. Ale teraz už prejdime k charakteristike nás Slovanov.
Pred príchodom kresťanov mali Slovania celé veky prevažne poľnohospodársku prírodnú kultúru, ktorá maximálne vyhovovala týmto uvedomelým ľuďom. Nemali problémy so samosprávou, lebo vedomie a viera zabezpečovali súladné vnímanie sveta. Z viery vyplýval duchovný náboj, potrebný na udržiavanie súladnej spoločnosti, súlad medzi ľuďmi a inými bytosťami (rastlinami, zvieratami ...), človekom a prírodou, mužom a ženou, mladými a starými ...
Tak ako ľud popolnicových polí aj Slovania napriek zákazom spaľovali svojich mŕtvych až do 11. storočia. Nepochovávali mŕtvych s ich majetkom lebo vedeli, že materiálne statky sa cez bránu smrti neprepchajú. Možno práve preto nie je podľa dobových zmienok u našich predkov známa hrabivosť. Spaľovanie mŕtvych, ich pochovávanie na krížnych cestách, pod starými dubmi a lipami zakázalo až kresťanstvo.
Viera Slovanov navyše ani nestavala múr medzi spoločnosť Slovanov a iné národy. Nezotročovala ducha živého človeka pred strachom zo smrti a bola to zároveň viera, ktorá neuvrhla človeka do šialeného boja o získanie majetku.
Nemenej dôležité je podotknúť, že neuvrhla Slovanov, napriek prevažne poľnohospodárskemu životu, do poddanského stavu. Ak už boli ohrození a nebolo iného východiska, boli obávanými protivníkmi. Zvedovia vedeli za pomoci trstiny stráviť pomerne dlhý čas pod vodou. Naši predkovia výborne poznali lesy, takže v nich boli prakticky neporaziteľní. Výhodné bolo aj strategické rozmiestnenie sídiel, ktoré si stavali neraz v močiaroch a na riečnych ostrovoch. Schopnosť prebrodiť rieku alebo močiar im závideli mnohí bojovníci, ktorí sa dostali na naše územie (túto schopnosť sme si vybudovali pravdepodobne už v pravlasti počas života pri veľtoku Amudar´ja).
Medzi charakteristické vlastnosti našich predkov patrila pohostinnosť a spoločenské cítenie, ktoré nedovoľovalo nechať súkmeňovcov v biede. Ak nechal Sloven v zime pocestného o hlade pred dverami, bolo to považované za hanebnosť a dokonca aj trestuhodnosť. Sú zmienky o tom, že lakomcovi súkmeňovci zapálili dom, aby vedel, aké to je byť bez strechy a jedla. Sloveni dokonca nechávali pred odchodom z domu na stole jedlo pre prípad, že by niekto cudzí prišiel, aby sa mohol najesť. Tento zvyk zostal živý aj v súčasnosti na Vianoce, keď sa prestiera o jeden tanier naviac pre prípadného pocestného.
Ďalším znakom bola demokracia, ktorá fungovala na verejných zhromaždeniach ešte pred Veľkou Moravou. Zhromaždenia sa nazývali VECE (teda akési veci - súvisí to aj so slovom vety). Boli to staroslovanské verejné "upanišády", na ktorých rozprávali v dobách rodového zriadenia staršinovia, vedomci ale aj všetci tí, ktorí mali čo povedať.
Na záver sa ešte zamyslime nad názvom "Slovania" príp. "Sloveni". Sme národom, ktorého názov má jeden zo základov v slove "SLOVO". Sme jedinečným úkazom na Zemi, kde väčšina národov používa na svoje označenie názov súvisiaci so slovom "ľud" či "ľudia" v ich reči. Niektoré národy majú názov odvodený od uctievaných zvierat, iné od riek či územia, na ktorom žijú. A je aj mnoho národov, ktoré sa označujú názvom s neznámym pôvodom a významom.

- Šarmi -
20.01.2007

Mňa ohľadne skúmania toho , ako nás nazývali a ako sme sa sami volali zaujalo tvrdenie dr.Deretiča. Zhoduje sa v názore , že globálne nazvanie SLOVENI sme si zvoliloí sami od SLOVA-spoločnej reči- preto aj neskôr JAZYGOVIA-JAZYGI.

Ale už nazvania ako ÁRIJ, WÁN( VENED/T/, VINID), RUS(RAŠ), VOLOSI-VALAŠI-VLASI , SRBI - sú KASTOVÉ ( REMESELNÉ) rozlíšenia !!! Nie kmene- nie etnické skupiny- ale pracovno kastové spoločenské rozčlenenie !

VOLOSI- PASTIERI
SRBI- BOJOVNÍCI
ÁRIJCI-NAJVYŠŠIA ŠĽACHTA BOJOVNÍKOV - SRBOV (LOVCI)
VENETI - OBCHODNÍCI- PLAVCI
RUSI-(RAŠANI-RASI) /RÁSŤ-RASTLINY/- SEDLIACI - HLAVNÁ ZLOŽKA NAŠEJ SPOLOČNOSTI.


A až potom člennenie na kmeňové celky ako Poľania, Zlíčania...atď

Všetci horeuvedení o sebe hovorili ako o "SLOVE(Ä)NOCH...

Slovák, Sloven, Slovan.

Na to, aby sme zistili, čo je správne, nemusíme sa zaujímať o dejiny, stačí, keď použijeme zdravý rozum. Takže skúsim.

ten Poliak
tá Poľka
to Poľsko

ten Maďar
tá Maďarka
to Maďarsko

ten Slovák
tá Slovačka
to Slovensko

ten Sloven
tá Slovenka
to Slovensko

Naše ženy sú Slovenky, takže mi sme Sloveni, správnejšie Slovieni. Názov Sloven, pochádza od kniežaťa Slovien, ktorý založil mesto Sloviensk, dnešný Novogrod a jeho kmeň po ňom sa volal Slovieni a to sme mi. A preto, keď stojíme pri slávnostnom ohni, pozeráme sa na sever a dávame úctu naším predkom, ktorí prišli zo severu.

Niekomu záležalo na tom, aby naše dejiny boli pozmenené, a tak keď sa zaujímame o také veci, ako, že streda nie je stred týždňa a sobota nie je posledný deň v týždni, tak máme odpoveď na to, komu na tom záležalo.

S pozdravom Sloven.

Dobrý deň.

V predchádzajúcom príspevku som nakusol sobotu a stredu, takže to dokončín, hoci to s tou témou veľmi nesúvisí.

Dnešný týždeň začína:

1. pondelok - 1
2. utorok -2
3. streda - 0
4. štvrtok - 1
5. piatok - 2
6. sobota - 3
7. nedeľa - 4

To je dnešný týždeň, ani sa na tým nepozastavíme.Možno niektorí vedia, že v biblii, keď pán boh stvoril svet tak na siedmy deň /sabat - sobota/ posvätil a odpočinul. A určil tento deň, že sa bude svätiť. A potom sa v biblii spomína, že ani bodka, ani čiarka sa nezmení. A keď sa pozrieme na tento dnešný týždeň a na deň streda, tak zistíme, že stred znamená stred niečoho, čo znamená, že by to mal byť stred týždňa, ale nepasuje to. A teraz skúsim pôvodný týždeň.

1. nedeľa - 1
2. pondelok - 2
3. utorok - 3
4. streda - 0
5. štvrtok - 1
6. piatok - 2
7. sobota - 3

Keď sa pozrieme na tento týždeň, tak zistíme, že streda je stred týždňa a sobota, alebo sabat je posledný deň v týždni. Nedeľa sa stala posledný deň v týždni, lebo kresťania nechceli mať so židmi jeden deň sviatok, sobota je židovská, nedeľa kresťanská a piatok je moslimský. Takže to museli upraviť. A streda je odkaz naších predkov, ako správne má byť týždeň.

Na vedách sa spomína, že naši predkovia mali týždeň, ktorý mal 9 dní, 6 dní pracovných a 3 dni odpočinku. Lenže, nemal som možnosť si to niekde potvrdiť, ale nakoniec som narazil na informáciu, že v Grécku mal týždeň 9 dní, čo potvrdilo túto informáciu.

S pozdravom Sloven.

Sloven, V príspevku č. 53 sú pojmy: 1. ... súľad medzi... , 2. ...Amudarja...

Ten prvý pojem zákonite vychádza z našich zdedených pojmov:
mravy-obyčaje-zvyklosti-nauka-véda.
Toto pokladám za to najdôležitejšie v našej ľudskej slovenskej histórii Slovenov, z čoho vychádzali naši detný pra-predkovia a z toho potom pramenili až konkrétné dejinné udalosti rôzne u každého jedného slovenského národa Slovenov .

Druhý pojem mi nejde pod nos, keďže vieme, že DNA a haploskupina R1a nám jasne vymedzuje tento náš slovenský priestor niekoľko tisic rokov pred Kristom, takže od Amudariji sa museli naši predkovia presunúť bohvie kedy. Kultúra Kukuteni-Vinčanská tú Amudárijskú zatiaľ nepotvrdzuje, hoci vieme, že Arijovia prišli do Indie a do Egypta zo severu.

www.ceskatelevize.cz/ct24/exkluzivne-na-.../?mobileRedirect=off

Nejaké názory gebírovcov a novinára o VM Slovenov..

Dobrý deň.

Tie informácie, ktoré som uviedol o Novogrode a Slovienoch mám z prvej ruky. Poskytol mi ich Alexander Páter Dij, ktorý bol na návšteve Perúnového hája u nás. On hovoril s veľkou úctou, lebo to bol veľmi vyspelý národ, vzdelaný atď. . A my sme potomkovia týchto Slovienov t.j. Slovenov. Na rozdiel od nás naši bratia Slovinci s tým nemajú problém a prikladám odkaz na ich webovú stránku, sú tam obrázky, mapy, spomínajú jantárovú cestu atď.

S pozdravom Sloven.


translate.google.sk/translate?hl=sk&sl=e...1T4AURU_skSK501SK502

Fossa giganteum, tedy Val obrů

Základním kamenem této teorie je fakt, že zprávy o nejstarších dějinách lidstva se dochovaly na Islandě v podobě pradávných zpěvů eddy. Staroislandštinu, ve které jsou zapsány, považuje za pozůstatek hypotetického prajazyku lidstva, kterému je také velmi blízká slovenština (ne-li mu ještě nakonec ještě bližší než staroislandština). Ing. Hurník předpokládá, že děje a příběhy Eddy se odehrály v prostoru dnešního Slovenska a hymnické zpěvy se dostaly na Island (a dál) tehdy, když původní obyvatelé museli svoji původní vlast opustit. To se stalo ještě v době, kdy u nich neproběhla neolitická revoluce, neboť staroislandština nezná žádné agronomické termíny. Muselo tedy být ještě před rokem 5000 př.n.l., když už je na Slovensko doloženo polnohospodářství. Val obrů, o němž se v Eddě vypráví, je tedy starý nejméně 7000 let. V Eddě, konkrétně v písni o Vaftrudnim, se totiž píše: „Vingrid je val, kde budou bojovat Surtr a (což je obr) a bohové, sto měří mil každým směrem…“ Ing. Hurník z toho dovozuje, že val skutečně postavili obři, kteří kdysi dávno, v době, kdy se odehrávaly příběhy Eddy, na Slovensku skutečně žili.
Jakkoliv to může znít těžko uvěřitelně, některé současné názvy se dají připojit k těm z Eddy kupodivu dobře. Severním hraničním bodem byla vstupní brána do „země obrů“ jménem Varinsfjord – dnešní Varín, val potom pokračoval na Sitno a na jíh až do Šáhů, dříve nazývaných Saag (v Eddě Sagafjord).
A jsou zde ještě další pozoruhodné „záchytné body“- Obr Surtr žil v „zemí ohně“, odkud měl vzejít oheň, který zničí celý svět. Krajina připomínající svým charakterem Yellowstone kdysi existovala východně od Levic. Pozůstatek dřívější živější sopečné činnosti jsou tamější teplé prameny, kromě jiného i v Dudinci. Konec konců, i Val obrů je údajně poznamenán ohněm, který, alespoň místy, spekl jeho kameny. Zajímavé jsou také četné eddické zmínky o kamenných sekerách jako předmětu tehdejšího obchodu. I to odpovídá nedalekým archeologckým nálezům.



www.blackfox.estranky.sk/clanky/tajomstva-valu_.html