Ten obraz z mozaiky vidím tak, ako som už skôr písal. Bol doplnený rôznymi odkazmi v podobe symbolov a rún. Buď ich tam dal vložiť samotný cisár, možno na ňom zanechali odkaz aj ostatní, ktorí sú na ňom vyobrazení. Možné je i to, že to za nich urobil ktosi iný. No dá sa predpokladať, že prastaré písma a rôznu symboliku poznal i Byzantský cisár Justinián I., keďže sa o ňom píše, že patril medzi najvzdelanejších ľudí svojej doby. A nezabúdajme, že mal naporúdzi aj svojich učiteľov.
Myslím, že nezaškodí pripomenúť si, ako samotné písmo vznikalo. Pomôžem si citáciou z jedného článku Oskara Cwengroša:
"Robením rýh do kameňa alebo zárezov, čŕt-čiar do dreva sa v minulosti čarovalo, veštilo, predpovedala sa budúcnosť, osud človeka, ba nadväzoval sa i údajný kontakt s pohanským božstvom… Zárezy sa robili do kôry stromov, alebo rýpali do kameňa, veštilo sa i z čiar na rukách… Písmo malo teda už od svojho zrodu vždy sakrálny- posvätný ráz. Tajomnými zárezmi-čiarami vyrezanými do bukovej kôry si č(i)arodejníci navzájom odovzdávali informácie, ktorým nikto nezasvätený nerozumel. Len čarodejníci poznali tajomstvo čiar na bukovej kôre. Preto sa nemožno ani diviť, že naši predkovia prvé (ogamické) písmená majúce podobu rovných alebo šikmých zárezov v bukovej kôre, nazývali jednoducho «buky». O magickom kulte čiar-čŕt (teda písmen) svedčia i staroslovanské výrazy ako gramota napísaný text, abeceda, písmo a «grom» hrom, porov. gr. grámma čiara, písmeno. Tieto presvedčivo ukazujú na bezprostredný súvis so slovanským bohom búrky a blesku Perúnom, ktorý v čase letných búrok nezriedka prehovoril k ľuďom hlasom hromu a bleskom písal na oblohu svoju hramotu, tj. svetelné čiary, ktorým údajne rozumeli znova len hramotní (gramotní), tj. znalci čiar – čarodejníci.“
[
www.tajnedejiny.sgo.sk/?p=565]. A pripomeňme si aspoň v krátkosti, čo to vlastne runa je: Nie je to ani písmeno ani hláska. Každá runa je unikátny koncept s množstvom samostatných obrazov. Ich zjednotenie otvára a rodí nové, samostatné obrazy.
Teraz pristúpim opäť k nášmu obrazu. Jedna z ďalších "záhad", ktorá ma na ňom upútala, sa nachádza na tej ozdobe veľmoža vľavo:
Nachádza sa tam hlava akéhosi dravého vtáka s korunkou na hlave a vedľa nej vidíme runu podobnú dnešnému písmenku "b". K tomu by som niečo vysvetlil, nenechajte sa ani tu, ani nikde inde pomýliť nejakým presným vzhľadom (šablónou) runy. Zobrazovali sa totiž vo viacerých podobách. Ak si tu na spoznanie významu tej runy vezmeme na pomoc naše prastaré slovanské runy, tak "b" na obraze prečítame ako: Luna, Luny, lunné svetlo, všetko, čo je spojené s Lunou. Čo by nám tým chcel tvorca odkazu povedať? Ak si dáme runu dohromady s hlavou dravého vtáka, tak by sme odkaz na drahokame mohli prečítať ako Mesačný sokol, Mesačný orol. Ale ak sa nad významom zamyslíme hlbšie, pochopíme širší význam odkazu - nositeľ pochádza z krajiny (kráľovstva?), kde sa nachádza Mesačná hora, resp. pochádza zo zeme Mesačnej hory (vrchov) a - orlov. Ak sa nemýlim, tak mesačná hora (hory, vrchy) sa nachádza napr. na našom území. A mali sme tu, a našťastie ešte stále aj máme - orlov. Teda ten veľmož, ktorý prišiel vzdať úctu Byzantskému cisárovi, mohol poľahky pochádzať z našich končín. Ten drahokam na obraze v Ravene v sebe podľa mňa môže niesť presne toto posolstvo.