-- úryvok z wikipedie sk + de
Objav Pompejí ako aj iných miest v oblasti, v ktorej sa život zastavil výbuchom Vezuvu v auguste roku 79, predstavoval zásadný a rozhodujúci krok v získavaní poznatkov a svete starovekého Ríma na vrchole jeho rozkvetu. Vykopávky v oblasti Vezuvu vyniesli na svetlo nedotknutý obraz života, ktorý nenarušili nasledujúce stáročia. Odkryli nielen poklady, často existujúce iba v tých najfantastickejších predstavách, ale tiež obraz bežného každodenného života v celej jeho rozmanitosti. V mnohom tiež zmenili dovtedy rozšírený, veľakrát idealizovaný náhľad na svet antických predkov.
Dôležitosť archeologických nálezov spočíva tiež v tom, že predstavujú hmatateľný príklad rímskej kultúry, ktorá civilizovala všetok vtedajší známy svet, a ktorá v konečnom dôsledku stála na počiatku dnešnej, modernej civilizácie.
Po ničivej skaze sa na viac ako pätnásť storočí Pompeje vytratili z pamäte ľudstva.
Až v roku 1594 pri výkope zavlažovacieho kanála bola časť zaniknutého mesta náhodne objavená.
Po dokončení prác sa s kopaním prestalo a všetko opäť zapadlo do zabudnutia.
K tomu prispela i ďalšia silné erupcia Vezuvu v roku 1631, ktorá pokryla popolom aj už odhalené časti starovekého mesta.
Nálezy objavené v uvedenom období sa v roku 1637 pokúsil identifikovať nemecký humanista a historik Lucas Holstenius.
Oficiálne sa vykopávky v Pompejach začali 30. marca 1748 na príkaz neapolského kráľa Karola IV. Počas prác trvajúcich celé ďalšie storočie sa podarilo objaviť hradby a hlavné verejné budovy. Až v roku 1763 však archeológovia nadobudli istotu, že kopú na mieste toho, čo ostalo z niekdajšieho mesta. V tomto prípade ešte nemožno hovoriť o systematickom výskume; hlavným cieľom bolo obohatenie bourbonských kráľovských zbierok.
Až v roku 1860 pod vedením Giuseppe Fiorelliho začal cieľavedomý prieskum a odkrývanie mesta rozkladajúceho sa na ploche niekoľkých desiatok hektárov. G. Fiorelli, skúsený archeológ, sa stal pre históriu pompejských objavov kľúčovou postavou. Predovšetkým priniesol nové metódy skúmania. Vylúčil nesúvislé a náhodné kopanie, neprekopával najskôr ulice, z ktorých by sa sa odspodu dostával do domov, ale vykopávky viedol zvrchu, aby zachránil všetky dôležité prvky budov. Zaviedol tiež poriadok do topografie odkrytých území, a to tak, že mesto rozčlenil na jednotlivé štvrte. Fiorelli bol tiež autorom myšlienky sadrových odliatkov, vďaka ktorým sa získavala nielen podoba tiel obetí výbuchu, ale aj korene stromov
...
--- nemecká verzia :
Frühe Ausgrabungen
Schon kurz nach dem Untergang der Stadt wurden aus verschiedenen Gebäuden Wertgegenstände geborgen. So konnten etwa mehrere Marmorstatuen gehoben werden. In den folgenden fast 17 Jahrhunderten war das Gelände der früheren Stadt nur sporadisch besiedelt. Grabräuber hatten jedoch im Verlauf der Jahrhunderte mehrfach in den einfach zu erreichenden Ruinen nach wertvollen Stücken gesucht und diese geplünde
Im Jahre 1592 entdeckte Domenico Fontana bei Kanalbauarbeiten mehrere Inschriften, Marmortafeln, Münzen und Ähnliches, für die sich jedoch niemand interessierte.
Das Gelände wurde von den Einheimischen La Civita – die Stadt – genannt. Ein Kavalleriegeneral, Fürst d'Elboeuf, hörte davon, kaufte an der Stelle Land und begann mit planlosen Ausgrabungen. Dabei wurden unter anderem drei Marmorstatuen – Die Herculanerinnen – gefunden. Diese kamen zunächst in den Besitz des Prinzen Eugen in Wien, später an den sächsischen Hof des Kurfürsten Friedrich August II., wo dessen Tochter Maria Amalia Christina Gefallen an ihnen fand. Als sie nach Neapel verheiratet wurde, bat sie ihren Mann um die Wiederaufnahme der Ausgrabungen. Am 6. April 1748 wurden die Grabungen schließlich vom spanischen Ingenieuroffizier Oberst Rocque Joaquín de Alcubierre, der schon 1738 in Herculaneum nach Schätzen gegraben und bereits an den ersten Ausgrabungen Fürst d’Elboeufs in Pompeji teilgenommen hatte, mit Genehmigung des neapolitanischen Königshauses offiziell begonnen. Zunächst hatten die Ausgrabungen jedoch nur das Ziel, besondere Schaustücke und Wertgegenstände zu bergen. Alcubierre hatte bei seinen Grabungen nur wenig Erfolg und wandte sich 1750 wieder Herculaneum zu. Jedoch stellte er fest, dass er wohl eine größere Siedlung entdeckt haben musste.
....
a niečo k menu Domenico Fomtana:
15
92 entdeckte er bei Kanalbauarbeiten Inschriften, für die sich jedoch niemand interessierte.
150 Jahre später stellte sich heraus, dass Fontana Pompeji entdeckt hatte.
...
---///*** uvádzam to ako reakciu "redaktorov wiki" na práce pána Tschurilova, Fomenkovcov.
Pompeje: Rozdiel medzi revíziami
Verzia zo dňa a času 08:36, 24. august 2010 EmausBot
Verzia zo dňa a času 12:34, 14. september 2010 Lure
sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Pompeje&diff=3163825&oldid=3120040
sk.wikipedia.org/w/index.php?title=%C5%A0peci%C3%A1lne:Pr%C3%ADspevky/Lure&offset=20101119131913&limit=250&target=Lure
Pompeje: Rozdiel medzi revíziami
Verzia zo dňa a času 12:34, 14. september 2010 Lure
← Predchádzajúca úprava
Verzia zo dňa a času 03:33, 15. september 2010 SieBot
books.google.sk/books?id=v7IzYyckLogC&pr...#v=onepage&q&f=false