Nepoznaná História

von napsal:
To by som sa chcel spýtať tiež p. vone, akéže sú to tie české pradávne pesničky, ak to nebude Strakonický dudáš, dechovka a tak pod.

books.google.at/books?id=3_S-ngEACAAJ&
Das Zinn der Bronzezeit in Mittelasien II: Die montanarchäologischen Forschungen an den Zinnlagerstätten ,
Jennifer Garner, “von” Zabern, 2014 - 483 Seiten
Seit dem Zerfall der Sowjetunion und der damit einhergehenden Öffnung des Ostens taten sich für die archäologische Forschung bisher unzugängliche neue Themenfelder auf. Auch das Deutsche Archäologische Institut nutzte diese neuen Möglichkeiten, um zusammen mit dem Deutschen Bergbau-Museum Bochum einer Frage nachzugehen, die in den letzten 50 Jahren die archäologische Forschung beschäftigte: »Die Frage nach dem Zinn.± Bronze, eine Legierung aus Kupfer und Zinn, ist der vorherrschende Werkstoff, der einer ganzen Epoche ihren Namen gab – der Bronzezeit. Die frühesten Bronzen der Menschheit tauchen Anfang des 3. Jts. v. Chr. in Mesopotamien und dem Vorderen Orient auf, in einer Region, die allerdings nicht über eigene Rohstoffe verfügt.
Das Phänomen, weshalb die frühesten Zinnbronzen zuerst in Regionen auftreten,
die selbst weder über eigene Rohstoffvorkommen verfügen noch in Lagerstättennähe liegen,
ist bis heute Gegenstand der Forschung.
Hieraus resultieren Fragen nach der Herkunft beider Rohstoffe, denn sowohl Kupfer als auch Zinn mussten importiert worden sein.
Während für das Kupfer die Herkunftsgebiete in Anatolien, dem Kaukasus, dem Iran sowie dem Oman lokalisiert werden konnten,
blieb die Herkunft des Zinns lange weiterhin im Dunkeln.
Mitte der 1990er Jahren begaben sich die Forscher auf die Spuren des Zinns in Mittelasien - die montanarchäologischen Ergebnisse werden in diesem Band vorgestellt.
---////
Tento "problém nelogického chronologického výskytu materiálov" je ďaľším dôkazom správnosti výsledkov prác NCH pánov Fomenka a Nosovského.
Toto je jasný dôkaz falzifikácie chronológie dnes akceptovanej histórie...
... mohli by sme im pomôcť s návodom:
"dajte si do poriadku chronológiu a potom aj logika výskytu medi a cínu bude v logickej postupnosti"...

Alpenkupfer - Seite 256, Gerd Weisgerber, ‎Gert Goldenberg - 2004
books.google.com/books?id=6qUgAQAAIAAJ
-
Unter den Legierungselementen ist Zinn fraglos das wichtigste, obwohl die Rolle anderer Additive,
wie Arsen, Nickel, Antimon und Blei, nicht zu ...
Die Frage nach der Herkunft des Zinns für diese frühe Zeit bleibt noch unbeantwortet.

---/// aj tu by sa našla pomôcka : "pozrite sa na pôvod mečov liptovského typu spod Kriváňa"...

už tu o tom bola zmienka. U nás je cín ,v čechách je meď…a na strednom východe a napr. Grécku je prd… A všeobecne je na svete len asi 10 serióznych cínových baní !

Dušan napsal: U nás je meď... ale bol tu aj cín...

/books.google.at/books?id=fVcs9yUVBcQC&
Johann Gottfried Jugels Naturliche Berg-Schmelz-und Figier-Kunst, in ..., Band 2, 1766, s183

Ty si Peter Veľký?
kadykchanskiy.livejournal.com/532238.html

Niekto prelozil Fomenkove video do polstiny

Fomenko nie je prvý matematik, čo sa snaží vypočítať dejiny. Herman z Reichenau (Herman chromý) 1013-1054

Chronicon Hermanni Contracti - chronologické usporiadanie svetových dejin od roku 0 do 1054.

vydanie z 1792 sa dá stiahnuť tu:
www.e-rara.ch/download/pdf/8308955?name=...0unacum%20eius%20vit

Pamätám si, ako ešte v škole upútali moju pozornosť tieto prvé riadky našej ústavy, odvolávajúce sa na „cyrilo-metodské duchovné dedičstvo a historický odkaz Veľkej Moravy“… Boli vtedy hlboké deväťdesiate roky, a naši hurá-patrioti aktívne využívali každú príležitosť, aby „upevňovali korene slovenskej štátnosti“ za pomoci širokého ideologicko-historického inventára. Ako každý voľne prebiehajúci spoločenský proces v sociálnom supersystéme malo aj „uvoľnenie fantázie“ na kultúrno-ideologickom poli svoje pozitíva aj negatíva.

Z tých pozitív spomeniem napríklad publikáciu prvej antológie (súhrnného diela) Ľudovíta Štúra práve v roku 1993, po zrode samostatnej SR. Osoba Ľudovíta Štúra, spolu s cyrilo-metodskou tradíciou, sa stali verejne deklarovanou ideovou a koncepčnou osnovou novodobého Slovenska. Ale čudnou zhodou okolností sú práve tieto dva piliere, politicko-duchovné dedičstvo Štúra a „solúnskych bratov“, ich adekvátne a „pozitivistické“ vnímanie (t.j. také, ktoré je schopné konštruktívne ovplyvňovať proces budovania štátnosti a ideových osnov viacnárodnostného slovenského národa) slabo zakotvené v masovom povedomí Slovákov. Nehľadiac na verejne deklarované úsilie o „kultiváciu a zušľachťovanie“ týchto dvoch pilierov, existenciu istej úzko špecializovanej frakcie akademickej obce, ktorá sa výhradne zaoberá týmito témami, netvoria posledné predmet širokého, permanentného verejného diskurzu, unikajú pozornosti prevažnej väčšiny mladej generácie – a to znamená, aj budúcich občanov podliehajúcich ustanoveniam Ústavy SR.

Vypoviem teraz svoj číro osobný názor a prosil by som možných nesúhlasných či zaujatých čitateľov nehnevať sa na mňa – ale odjakživa som mal pocit, že sa práve tieto dva fenomény profanujú, je o nich „veľa rečí, lež málo pochopenia“, že sa v istom zmysle stávajú tým, čo Štúr opisoval v svojom politickom testamente „Slovanstvo a svet budúcnosti“ ako „premieňajúce sa na prázdny obrad, spoločensky tolerované v rámci dodržovania tradícií, ale nemajúce čo povedať a neprehovárajúce do duší svojich farníkov katolícke náboženstvo Západu“. Tým, že sa Štúr a „solúnski bratia“ pomaly premieňajú na permanentnú, no pozbavenú „modernistickej aktualizácie“, istého súčasného drive-u, komponentu spoločenského života, súc zahalené navyše závojom politickej posvätnosti (priame odkazy v Ústave), stávajú sa zároveň nástrojom v rukách politických manipulátorov, ktorých ciele sú bezpochyby na míle vzdialené tomu, o čom pravdepodobne sníval Štúr či kázali „solúnski bratia“. Adekvátnemu masovému pochopeniu celej veľkosti štúrovského odkazu bránila za „císaře pána“ Budapešť, neskôr Praha, keďže Štúr bol všetko, len nie čechoslovakistom a ostro kritizoval svojich českých súčasníkov, vrátane tamojších velikánov obrodeneckého hnutia. Nepriazeň, ktorú k slovenskému „Otcovi národa“ (a otcom je práve on, a nie Ján Hlinka) prechovávali komunisti, ako aj príčina relatívnej „nedostupnosti“ jeho politicko-filozofických traktátov masovému čitateľovi, sa stáva zrejmou, keď si prečítame, čo Štúr tvrdil o ideoloógii Fourriera, Babeufa a Proudhona:

„…Náboženstvo, na vykorenenie ktorého je v skutočnosti orientovaný Západ, nie je ničím iným, než kresťanstvom samotným. Jeho „odpratanie na smetisko dejín“ pateticky predpovedajú socialisti a komunisti, sekty Marxa a ich početní pomocníci…“ (zachycujete analógie s dneškom, kedy sa celá EU nechala vyfotiť vo fake-ovej photoshow, ktorou chceli vyjadriť úctu k Charlie Hebdo – zjavným kresťanofóbom, islamofóbom, bohorúhačom a satanistom? – pozn.aut.)

„…Azda sa od čias kresťanstva zjavilo niečo lepšie, dokonalejšie a čistejšie, než je ľudský vzťah k Bohu a všetkým jeho blížnym?..“

1 cast: www.hlavnespravy.sk/cyril-a-metod-medzi-...nostou-1-cast/802184

Počuli ste niekedy o tzv. „galskom páse“? Je to kolektívny názov pre obrovský región, ktorý bol údajne v dávnych dobách osídlený jednotným etnikom Keltov ~ Gallov, vraj dlho pred Germánmi a Slovanmi, súc súčasníkmi – aké prekvapivé! – „antickej“ Rímskej ríše. Tento „galský pás“ zahŕňal:

– PortuGALsko (nech by etymológiu tohto slova objasňovali akokoľvek, znamená presne „Prístav do Gallie“)

– Galíciu španielsku

– Galliu (súčasné Francúzsko)

– Galliu Belgickú

– Hol-andsko

– Hel-vetiu, t.j. Švajčiarsko

– Anglicko, ANGLIA čiže Ante + Gallia

– Galliu predalpskú (severné Taliansko)

– Halič-Galiciu, Haličsko-Volyňské kniežatstvo

– Galatu (v súčasnom Turecku).

Hovoria nám, že všetky tieto „Gallie“ nijako navzájom nesúvisia, ale je tomu skutočne tak? Odpoveď, ktorá odstráni nedorozumenia v chápaní tohto čudného geografického fenoménu a zoradí všetko do štíhleho logického reťazca, tkvie v podstate (etymológii) pojmu Gall, Gallia. Čo v skutočnosti znamená?

Zaujímavé vysvetlenie ponúka mladý ruský historik-amatér Jevgenij Chrustaľov. Podľa neho GAL, resp. GOL v stredoírskom dialekte znamená „sláva“. Od tohto koreňa pochádzajú anglické call (volať, zvať) a glory (sláva). Z toho sa dá vydedukovať, že Gallovia sú Slávni ľudia. Okrem toho, symbolom Gallie bol kohút, v latinčine gallus. Ale GALLUS a slovanské GOLOS sú príbuzné slová, navyše v ruštine „golosovikami“ volali spevavých vtákov, vrátane kohútov. V ruštine zároveň existuje slovo „gologoliť“ – rýchlo hovoriť. Taktiež od koreňa GAL/GOL pochádzajú také slová ako hlaholika, hlas. Riadiac sa touto logikou môžeme dospieť k záveru, že Gallovia sú ľudia SLOVA/HLASU a SláVy, t.j. Slovania – Slavjane (rus.).

Zároveň Gallovia znamená „Boží ľudia“, ľudia Boha. Pretože kostra slov HIERO(s) – ALLAH – GALL vykazuje, až na menšie variácie, rovnaký koreň: GL – LLG – GLL. A znamená jednoducho Boh / Allah, a taktiež Logos (ale aj SLOG-Sloh), jedno z mien, ktorými volali Krista. Z tejto perspektívy nadobúda aj znenie epigrafu z Jánovho Evanjelia zmysluplný význam, totiž:

logos – slog – golos

„Najprv bolo Slovo (LOGOS = Kristus), a Slovo bolo u Boha (ALLAG~ HIEROS ~ HORUS ~ GOLOS), a Boh bol Slovo (LOGOS ~ GOLOS)…“

2cast www.hlavnespravy.sk/cyril-a-metod-medzi-...nostou-2-cast/803140

CYRIL = CYR + IL.

Je namieste predpoklad, že Cyril neznamená v prvom rade meno, ale titul, resp. prezývku, pozostávajúcu z dvoch častí:

· CYR…. CR, čiže Cár, Cisár (viď známy titul kráľov „Sire“, alebo francúzsky šľachtický rod les Saint-Cyr)

· IL alebo ILL (angl. Cyrill), čiže akronymum slova ALLA(h), alebo ILLION, alias Trója, alias Carihrad-Konštantínopol na Bospore.

Priznám sa, že drzosť, ale zároveň aj očividnosť takéhoto objasnenia ma zozačiatku dokonca vyľakala. Veď dostávame, že pod maskou Cyrila v našej zemi prebýval byzantský (t.j. judský-grécky-židovský) Cár/Cisár? Pritom nielen cár, ale Cár-Boh? Ktorý vykazoval neskutočné zručnosti, prorokoval kresťanstvo a bol sprevádzaný celou skupinou učeníkov (Angelárius, Gorazd a i.)..?

Taký cár mi však je známy len jeden – Ježiš Kristus, náš Pán, Ochranca a Spasiteľ.

Spravodlivo a odôvodnene ho titulovali „kráľom judským“, z rodu Dávidovho, čo je zachované v Biblii v slovách troch kráľov, adresovaných Herodesovi:

„…Keď sa narodil Ježiš v Judskom Betleheme za dní kráľa Herodesa, tu hľa, mudrci od východu slnca prišli do Jeruzalema

a hovorili: Kde je ten narodený kráľ židovský? Lebo sme videli jeho hviezdu na východe slnca a prišli sme sa mu pokloniť…

A hľa, hviezda, ktorú boli videli na východe slnca, išla pred nimi, až prišla a zastala nad miestom, kde bolo dieťatko…“ Evajnejlium podľa Matúša, 2

Je možné, aby v podobe Cyrila (Konštantína Filozofa, a taktiež iných kresťanských prorokov) po našim krajinám bol chodil a prorokoval sám Ježiš Kristus

3cast www.hlavnespravy.sk/cyril-a-metod-medzi-...nostou-3-cast/803817

Dobrý príspevok.
Potvrdzuje to aj veta, ktorej som nerozumel: Huculi z Karpát, z Marmarošskej župy, ale i z druhej, severnej strany Karpát koncom 19. storočia nechodili zarábať do Ameriky, ale ku svojim "bratrancom" do Francúzska - Galie. Haličania chodili do Galie. Vraj si dedinskí Huculi rozumeli s dedinskými Galmi v oblasti pôvodnej Galie. A keď ukazovali zimnú olympiádu v Albertville, miestny folklór, tak miestny chlop v kroji vytiahol fujaru a hral, ako u nás na poľane pri ovečkách.
Treba bádať ďalej.