Na otázku: jakou mluvou hovorili prvotní Dákovia?
Severini mluvu Sarmatov má za Slovensku, mluvu Dákov a Getov, ktorá da Strabona jedna bola, za nárečie sarmatské čili slovanské.
Mluvu sarmatskú drží za slovanskú, lebo mnohé v dávnovekých
spisovateloch nachodiace sa slová, len — vraj — vo slovančine
svoj význam nachodia: ku. p. Thocari, tokári ; Budini, v búdach
prebývajúci; Hudini, chudobní; Sulanes, solári; Becsseni i Bisseni
od psa zvaní; Jaezyges od jazyka; Pasternae, pastieri; Staváni, stávali; Massagetae, mäsojedáci; Moschi, niiižia; Comari, komorci;
Osili, majitelia oslov: Thrus Rác, drác; Bog čili Bug, Boh ili/ Bh / Morimarussa, more mrtvé; Geta, jedovatý, hnevlivý; Caucasus, kavkové hory; Heniochi (u Herodota Arimaspua = cocles), jednooký. — Toto, že sarmatskú mluva bola slovanská predpokládajúc, dokazuje, že mluva Dákov i Getov bola nárečie sarmatské.
Ovidius, ktorý na Getickom, Sarmatskom - susednom území vo vyhnanstve žil., mluvu týchto národov spoločnou nazývá.
Z tohoto uzaviera Severini, že Getická a Sarmatická (iná Scythická) mluva boli len rozličné nárečia; poneváč Ovidius, ktorý cez tri roky getickej mluve ani nerozumel, po 5 rokoch v nej nelen hovorit, lež i básnit znal, jako sám svedčí:
K dokázaniu mienky svojej odvolává sa i na to, že v Dácii nachodia sa mnohé mesta, vypadajúce na slovanská koncovku: daná a dava, napr. Marcodava, Netamdana atd.
K tejto mienke kloní sa i autor Katanič a Čevapovič.